Spisovateľ Giordano: Sexualita je spôsob akým objavujeme svet

Osamelosť prvočísel je zväčša prvé slovné spojenie, ktoré vám pri mene talianskeho spisovateľa PAOLA GIORDANA napadne.

Šarmantný spisovateľ prišiel v do Bratislavy predstaviť aj svoju novinku Požierači neba.Príbeh z horúceho Talianska je o vášni i ekologických vojnách.

Čo pre vás znamená nebo?

Veľmi ťažká otázka na začiatok rozhovoru. Pokúsim sa však odpovedať na ňu, odkazujúc na to, čo píšem v knihe Požierači neba.

Je to kombinácia všetkých abstraktných ideí, viery, Boha či otca, ktorý má v knihe tvár Cesareho. Všetky tieto veci môžu byť označené ako nebo. Čosi, čo tu máme preto, aby sme sa k tomu obracali, aby sme k tomu zdvíhali naše hlavy.

A kto sú tí ľudia, ktorí požierajú nebesá?

Pre mňa jestvuje výrazné prepojenie medzi mladosťou a potrebou revoltovať, pohlcovať všetko, čo je okolo nás, teda aj nebo.

Protagonisti mojej knihy sú, viac ako čokoľvek ostatné, predovšetkým mladí. A pretože sú mladí, chcú, prirodzene, meniť svet. Chcú predpísať svetu svoje nové pravidlá, hoci často ani netušia, ako ich pravidlá môžu reálne fungovať a čo vlastne znamenajú. Obdivujem túto nespútanú a posvätnú energiu mladosti.

Príbeh Požieračov neba je aj o hľadaní a strácaní Boha. Tereza a traja mladí muži cítia smútok, osamelosť a nepochybne hľadajú čosi, čo by sme mohli nazvať zmysel života, zmysel bytia na našej planéte. Sme naozaj takí osamelí?

Neviem, musíme sa cítiť skutočne osamelo, aby sme hľadali zmysel našej existencie? Nie som si istý. Vždy som hľadal nejaký hlbší zmysel existencie, odkedy som bol skutočne veľmi mladý.

Niekedy som pri tom hľadaní narazil na niekoho ďalšieho a necítil som sa osamelo. A niekedy som zasa na to hľadanie bol len ja sám a nikto iný. V poslednom čase je toto hľadanie prepojené čoraz viac a viac s mojím písaním.

Odvrhnuté deti vyrastajú v knihe v komunite pripomínajúcej nejakú sektu, náboženskú komunitu. Je hľadanie Boha v súčasnom svete módou? Trendom? Chýba nám Boh v našom materiálnom svete?

Rozhodne áno. Vlastne to bol aj ten prvotný pocit, ktorý ma viedol k napísaniu tejto knihy. Mnoho z nás si vymazalo obraz Boha zo svojho sveta, nepotrebujeme ho k životu. Vrátane mňa počas väčšiny mojej existencie.

Ale otázka spirituality zostala a transformovala sa do rozličných foriem, občas aj veľmi nepredvídateľných. Nie som však nejakým sudcom, ktorý by hovoril, čo je správne, len sa jednoducho snažím porozumieť, čo tieto rozličné formy vlastne znamenajú, odkiaľ sa berú a čo nám prinášajú.

Požierači neba sú aj príbehom o osudovej láske či horúcej sexualite. Aký rozdiel je medzi vášňou a láskou ako hlbokým vzťahom? A pri tejto príležitosti, keďže v knihe sa vlastne objavuje aj táto téma, čo hovoríte na dnešné časy „otvorených“ vzťahov a sexuality?

Neverím na úzke hranice, keď ide o vzťahy: láska a sex a priateľstvo a dôvera môžu prechádzať z jednej podoby do druhej, niekedy sa dotýkajú, niekedy sú oddelené.