Nórska reportérka a spisovateľka si pre napísanie príbehu kábulskej rodiny obliekla aj burku. Hoci sa z tradičného odevu žena pozerá len mrežovaným okienkom, Seierstad si všimla všetko potrebné. Napísala autentický a na súvislosti bohatý obraz afganskej súčasnosti.
V Sultánovej rodine
Kníhkupec z Kábulu je návratom späť v tvorbe tejto reportérky. Najnovšie autorkine knihy o Breivikovi (Jeden z nás) a dvoch sestrách, ktoré z bohatej škandinávskej krajiny utiekli k islamistom, už v slovenčine vyšli.
Teraz prišiel na rad jej absolútny bestseller. Kábulský kníhkupec bol u kolegov po celom svete úspešný – predalo sa viac ako dva milióny výtlačkov. Kniha vyšla už v desiatkach jazykov.
Reportážny príbeh pochádza z obdobia tesne po americkej reakcii na pád dvojičiek. Hoci odvtedy uplynulo dosť času, pád Talibanu v Afganistane už raz navždy zostane prelomovým momentom, v ktorom sa naštartovali nevratné procesy.
Åsne Seierstad: Kníhkupec z Kábulu (prel. Simona Jánošková, Absynt 2019) (zdroj: Archív SME)Seierstad pricestovala do Kábulu v novembri 2001. Kníhkupec Sultán Chán bol jedným z prvých ľudí, ktorých tam stretla. Elegantný šedivý muž aj vďaka svojej vášni pre knihy predstavoval kultivovaného človeka a vlastenca, ktorý sa tešil po zvrhnutí násilníckeho režimu na novú krajinu: „Najprv mi spálili knihy komunisti, potom tu rabovali mudžáhidi a potom ich znova spálil Taliban.“
Reportérka chcela spoznať život Sultánovej rodiny priamo. Požiadala o možnosť s nimi bývať, nakoniec strávila u Chánovcov štyri mesiace. Nežiadala žiadne privilégiá. Budila sa počas sivého úsvitu za detského plaču. Stála v rade na kúpeľňu. Dni trávila so ženami doma, na návšteve príbuzných alebo so Sultánovými synmi v kníhkupectve. Zažila s rodinou veľa zábavy, ale v úvode priznáva, že „nikdy nemala takú chuť niekomu vraziť, ako keď žila u nich“.
Riziková jar
Vo veľkej reportáži postupne odhaľuje mikrosvet rodinných vzťahov aj väčší makrosvet spoločenských zmien. V Kábule sú tieto dva svety výrazne prepojené.
Zvrhnutie Talibanu nie je obyčajnou politickou zmenou. Odchod fanatikov znamená možnosť tancovať, ostrihať sa, fotiť, púšťať draky a osvojiť si nové životné ambície bez toho, aby to museli povoliť.
Každý z členov veľkej Sultánovej rodiny má vlastnú verziu vyrovnania sa s radikálnymi zmenami. Kníhkupec sa teší na nové obchodné príležitosti, lebo krajina sa viac otvorí svetu. Jeho synovia cítia, že sú menej zviazaní prísnymi náboženskými predpismi. Jedna z dcér chce navštevovať kurz angličtiny, ale vyplašená zuteká, lebo v triede sú len chlapci.
Seierstad si dôsledne všíma postavenie ženy v takejto tradičnej afganskej rodine. Žena je majetkom bez možnosti rozhodovať sa. O osude mladých dievčat rozhodne ponuka ženícha a súhlas rodičov. Svoje tváre i túžby skrývajú v upotených tmavých burkách, ktoré sa im pletú popod nohy. Ženy sú podľa všeobecného presvedčenia hlúpejšie ako muži, majú menší mozog a nedokážu myslieť. Paradoxne hlavou Sultánovej rodiny je „matriarcha“ Bíbí Gúl, ktorá so svojím gigantickým telom tróni nad osudmi detí a vnúčat.
S reportérkou sa čitateľ na chvíľu ocitne aj v Pakistane či v slávnom pútnickom mieste afganských moslimov Mazár-e Šarífe, ktoré je s hlavným mestom spojené horským tunelom postavenom Sovietmi.
Kníhkupec z Kábulu je obrazom afganskej jari. V hlavách a vzťahoch prebleskuje slnko, ale je zrejmé, že kmeňové nepriateľstvá, slabosť nových vodcov a iné politické riziká môžu takúto jar rýchlo pochovať.
Od napísania tohto reportážneho príbehu už uplynulo dosť rokov. Ukázalo sa, že osud Afganistanu aj iných krajín je nevyspytateľný. Seierstad sa môže kedykoľvek vybrať na novú cestu za vyrušujúcimi príbehmi.
