Mimoriadne horúce letné dni spestrili na predajnej výstave kníh desiatky titulov od viac ako tridsiatich piatich slovenských a českých vydavateľstiev. V priestoroch Novej Cvernovky tak návštevníci mohli medzi knihami nasať príjemnú atmosféru a stretnúť sa s vydavateľmi a vydavateľkami, zapojiť sa do tvorivých dielní či vychutnať si divadlo a dobrú hudbu na koncertoch. Dôležitou súčasťou trojdňového festivalu (14. – 16. 6. 2019) boli aj besedy, na ktorých mohli diskutovať s viacerými autormi a autorkami.
Ako je zvykom pri Bratislavskom knižnom festivale (BRaK) i tento rok si organizátori zvolili ústrednú tému, ktorá sa niesla celým programom. Tentoraz to bolaMelanchólia.
„Melanchólia sa vzpiera definícii už celé stáročia a len kovaný nemelancholik by mohol sebavedomo vyhlásiť, že vie, čo melanchólia skutočne je. László F. Földényi, maďarský filozof a asi najväčší žijúci odborník na melanchóliu, nám do festivalového katalógu sprístupnil svoj text z úvodu svojej knihy Óda na melanchóliu, ktorý hovorí o melanchólii dnes, že je to nepoddajnosť voči všeobecným spoločensko-civilizačným očakávaniam. Tohtoročný BRaK si nedáva za úlohu porozumieť jej, v niektorých aspektoch sa jej však chce dotknúť,“ hovorí František Malík, jeden zo zakladateľov festivalu BRaK.
Zaujímavá bola beseda s Frankom Westermanom, ktorému v Absynte vyšla kniha Čistá biela rasa. (zdroj: Foto - Nina Pacherová)Maďarská literatúra
Multižánrový BRaK bol tento rok prvýkrát zameraný na maďarskú literatúru, ktorú čitateľom bližšie priblížila spisovateľka Zsófi Kemény, transrodová prozaička Kiss Tibor Noé a prozaik Benedek Totth. S návštevníkmi festivalu diskutoval o súčasnej politickej situácii v Maďarsku aj spisovateľ a filozof G. M. Tamás. Predstavili sa aj českí autori či autorky – ilustrátor Chrudoš Valoušek, spisovateľ Marek Šindelka či grafička Magdalena Rutová.
Dôležitou súčasťou programu boli aj tri diametrálne odlišné diskusie o slobode, o ktorej sa veľmi často hovorí, no málokto vie, čo v skutočnosti znamená. Diskutujúcimi boli spisovatelia Aleksander Kaczorowski a Ferenc Czinki, spisovateľky Jana Beňová a Radka Denemarková, iránska poetka Fatemeh Ekhtesari a básnik Mehdi Mousavim a nakoniec holandský reportér Frank Westerman.
Najpredávanejšie knihy
Čitatelia si mohli vybrať zo širokej škály kníh, ktoré ponúkali malé i veľké vydavateľstvá. Vydavateľstvo Slovart stavilo na podpísanú knižnú novinku od talianskeho autora Paola Giordana – Požierači neba. Úspech však mali aj nadrozmerné knihy o prírode či svete pre deti ako napríklad Mapy, Môj bláznivý obrázkový svet či Včely a Stromy.
Súčasťou Bratislavského knižného festivalu sú tradične aj besedy s autormi a autorkami. (zdroj: Foto - Nina Pacherová)Vydavateľstvo Ikar predávalo knihy z edície Odeon, ktoré vychádzajú vo dvoch produkciách súčasnej svetovej prózy a svetovej klasiky. Z nej sa dobre predávali najmä novinky ako spoločenský román Less (Andrew Sean Greer), dystopický román Anna (Niccoló Ammaniti), no aj staršie tituly ako príbeh troch žien s podobným osudom s názvom Vrkoč (Laetitia Colombaniová) a Spojenia (Delphine de Viganová). Ako novinku priniesli na BRaK výber detských titulov z edície Stonožka. Stretli sa so záujmom malých aj dospelých čitateľov. Dobre sa tiež predával titul od slovenskej autorky Simony Čechovej – Včelár Jožko, ale aj knižka o detskom hneve Dráčik, nehnevaj sa, leporelá Rok v škôlke a Rok v čarovnej krajine.
Keby sme sa však chceli pozrieť aj na to, ako sa na BRaKu darilo menším vydavateľom kníh, napríklad vydavateľstvu Absynt, najčastejšie si od nich čitatelia odnášali novinku z edície 100 % – Proti všetkým pravidlám (Ariel Levy) a knihu, ktorú vydali mimo edície – Povedal mi veštec (Tiziano Terzani).
