Mimoriadne horúce letné dni spestrili na predajnej výstave kníh desiatky titulov od viac ako tridsiatich piatich slovenských a českých vydavateľstiev. V priestoroch Novej Cvernovky tak návštevníci mohli medzi knihami nasať príjemnú atmosféru a stretnúť sa s vydavateľmi a vydavateľkami, zapojiť sa do tvorivých dielní či vychutnať si divadlo a dobrú hudbu na koncertoch. Dôležitou súčasťou trojdňového festivalu (14. – 16. 6. 2019) boli aj besedy, na ktorých mohli diskutovať s viacerými autormi a autorkami.
Ako je zvykom pri Bratislavskom knižnom festivale (BRaK) i tento rok si organizátori zvolili ústrednú tému, ktorá sa niesla celým programom. Tentoraz to bolaMelanchólia.
„Melanchólia sa vzpiera definícii už celé stáročia a len kovaný nemelancholik by mohol sebavedomo vyhlásiť, že vie, čo melanchólia skutočne je. László F. Földényi, maďarský filozof a asi najväčší žijúci odborník na melanchóliu, nám do festivalového katalógu sprístupnil svoj text z úvodu svojej knihy Óda na melanchóliu, ktorý hovorí o melanchólii dnes, že je to nepoddajnosť voči všeobecným spoločensko-civilizačným očakávaniam. Tohtoročný BRaK si nedáva za úlohu porozumieť jej, v niektorých aspektoch sa jej však chce dotknúť,“ hovorí František Malík, jeden zo zakladateľov festivalu BRaK.

Maďarská literatúra
Multižánrový BRaK bol tento rok prvýkrát zameraný na maďarskú literatúru, ktorú čitateľom bližšie priblížila spisovateľka Zsófi Kemény, transrodová prozaička Kiss Tibor Noé a prozaik Benedek Totth. S návštevníkmi festivalu diskutoval o súčasnej politickej situácii v Maďarsku aj spisovateľ a filozof G. M. Tamás. Predstavili sa aj českí autori či autorky – ilustrátor Chrudoš Valoušek, spisovateľ Marek Šindelka či grafička Magdalena Rutová.
Dôležitou súčasťou programu boli aj tri diametrálne odlišné diskusie o slobode, o ktorej sa veľmi často hovorí, no málokto vie, čo v skutočnosti znamená. Diskutujúcimi boli spisovatelia Aleksander Kaczorowski a Ferenc Czinki, spisovateľky Jana Beňová a Radka Denemarková, iránska poetka Fatemeh Ekhtesari a básnik Mehdi Mousavim a nakoniec holandský reportér Frank Westerman.
Najpredávanejšie knihy
Čitatelia si mohli vybrať zo širokej škály kníh, ktoré ponúkali malé i veľké vydavateľstvá. Vydavateľstvo Slovart stavilo na podpísanú knižnú novinku od talianskeho autora Paola Giordana – Požierači neba. Úspech však mali aj nadrozmerné knihy o prírode či svete pre deti ako napríklad Mapy, Môj bláznivý obrázkový svet či Včely a Stromy.

Vydavateľstvo Ikar predávalo knihy z edície Odeon, ktoré vychádzajú vo dvoch produkciách súčasnej svetovej prózy a svetovej klasiky. Z nej sa dobre predávali najmä novinky ako spoločenský román Less (Andrew Sean Greer), dystopický román Anna (Niccoló Ammaniti), no aj staršie tituly ako príbeh troch žien s podobným osudom s názvom Vrkoč (Laetitia Colombaniová) a Spojenia (Delphine de Viganová). Ako novinku priniesli na BRaK výber detských titulov z edície Stonožka. Stretli sa so záujmom malých aj dospelých čitateľov. Dobre sa tiež predával titul od slovenskej autorky Simony Čechovej – Včelár Jožko, ale aj knižka o detskom hneve Dráčik, nehnevaj sa, leporelá Rok v škôlke a Rok v čarovnej krajine.
Keby sme sa však chceli pozrieť aj na to, ako sa na BRaKu darilo menším vydavateľom kníh, napríklad vydavateľstvu Absynt, najčastejšie si od nich čitatelia odnášali novinku z edície 100 % – Proti všetkým pravidlám (Ariel Levy) a knihu, ktorú vydali mimo edície – Povedal mi veštec (Tiziano Terzani).