Počuť iba tichý hlas niekde v pozadí ohlušujúcej mínometnej paľby. Hovorí, aby tam nešiel, nestlačil spúšť, nefajčil ten posledný joint a vrátil sa späť. Odrazu však zdanlivo banálny sled udalostí a rozhodnutí spôsobí dočasnú stratu pojmu o čase. Je však vôbec bezpečné stratiť ho vo vojne vo Vietname?
Ľahostajnosť, krvilačnosť, irónia. Michael Herr sa ocitol v centre vojny a ako reportér o nej chcel nezaujato písať. Vojna s ním však vybabrala hneď na začiatku a nakoniec sa sama podpísala na ňom.
„To sú všetko sračky, človeče. Prišli sme likvidovať šikmáčov. Bodka.“ To o ňom však neplatilo, neprišiel zabíjať, iba pozorovať.
Aj z burky vidieť všetko dôležité Čítajte Jeho zápisky sú však surové, nestrávené ako zvyšky zapáchajúceho mäsa v chladničke, ktorá už dávno nechladí. A je iba na nás, či ich vyhodíme, alebo predhodíme psom.
Vojna je peklo
Autorovo nemilosrdné rozprávanie o vojne presvedčí každého o tom (ak to vôbec treba), že každá vojna je zlo.
Nielen preto, že v nej umierajú nevinní, no aj preto, že mení charakter ľudí, ktorí sa chtiac-nechtiac stali jej súčasťou. Autentické opisy vraždenia, umierania či bežného dňa stráveného medzi psychicky poškodenými americkými vojakmi, sú prednosťou jeho rozprávania.
