Hovorí, že Rusko je autoritatívnou kleptokraciou a že jednotlivé mafiánske skupiny sú poprepájané rôznymi korupčnými väzbami, mafia je však slabšia ako štát.
Za pôrodné babice ruskej mafie označuje Stalina, Brežneva a Gorbačova. Pripúšťa, že ruský štát občas využíva služby organizovaného zločinu, čo sa vraj stalo na Kryme a v Donbase. Britský novinár a odborník na ruský organizovaný zločin MARK GALEOTTI.
Téma ruského organizovaného zločinu je mimoriadne komplikovaná, len z hľadiska času presahuje celé dvadsiate storočie, začína sa v 19. a dotýka sa až súčasnosti. Prečo ste si vybrali práve takúto tému?
Bola to aj otázka šťastia, že som sa v tom správnom čase, v 90. rokoch, ocitol na správnom mieste, v Moskve, kde som pracoval na svojej doktorandskej práci. Stretol som sa tam aj s mnohými gangstrami a spoznal som túto tému aj z praktickej stránky. Neočakával som však, že ruský organizovaný zločin nadobudne také rozmery, že sa stane obrovským globálnym problémom.
Mark Galeotti
- Britský odborník na Rusko.
- Pôsobí v Ústave medzinárodných vzťahov v Prahe.
- Ako autor mnohých textov o medzinárodnom zločine pôsobil aj ako poradca britského ministerstva zahraničných vecí.
- Napísal viacero kníh o Rusku, o ruskom organizovanom zločine aj o vojne v Afganistane.
- Nedávno mu vyšla kniha Musíme sa porozprávať o Putinovi.
- Vo vydavateľstve Ikar mu v tomto roku vyšla kniha Vory. Ruská supermafia. Aký vplyv malo podsvetie na svetovú veľmoc?
Vo vašej knihe spomínate viaceré vyjadrenia britských a amerických bezpečnostných expertov, ktorí vyvolávali až priveľké obavy z prieniku ruského organizovaného zločinu do vašich krajín. Tieto obavy však vo svojej knihe limitujete postrehom, že sa mu to v takom rozsahu nepodarilo. Čo to podľa vás spôsobilo?
Sú tu dve príčiny. Prvá - pôvodné pokusy preniknúť do podsvetia západných krajín úplne zlyhali – možno z toho dôvodu, že organizovaný zločin nedobýva územia, kým nemá podporu dostatočnej masy „vlastných ľudí“ v danej krajine.
V Číne alebo v Taliansku sa ruská mafia nepresadzuje týmto spôsobom, možno okrem Izraela, kde má silnú základňu.
V 90. rokoch, keď organizovaný zločin zlyhal pri dobývaní cudzích území, prišla druhá vlna a v nej sa organizovaný zločin zameral najmä na obchod. Títo mafiáni ponúkli aj na Slovensku a inde vo svete všetko zo služieb či tovarov, ktoré potrebovalo domáce podsvetie, teda drogy, ženy, prepieranie peňazí, počítačovú kriminalitu, všetko podľa ich potrieb.
Najprv teda zlyhali ako dobyvatelia, neskôr sa zamerali na finančnú kriminalitu a servis všetkého potrebného.
Besedu s Markom Galeottim o knihe Vory. Ruská supermafia a Arpádom Soltészom o jeho knihách Mäso a Sviňa moderoval Mirek Tóda. (zdroj: FOTO - Dušan Kittler)Ako jeden z dôvodov toho zlyhania spomínate, že v tých krajinách, kam sa snažil preniknúť ruský organizovaný zločin, sa spojili domáce mafie s domácou políciou. Bola to univerzálna reakcia domáceho podsvetia, alebo niekde to dopadlo inak?
Jedinou krajinou, kde sa im podarilo preniknúť, bol práve Izrael, lebo tam žije veľká ruská komunita a medzi migrantmi prišlo aj veľa ruských zločincov.
Pôvodná izraelská migračná politika umožňovala migráciu na základe vydokladovania židovského pôvodu. Pre mnoho ľudí nebol problém si taký doklad zaplatiť a získať. Inde sa to nedarilo, napríklad vo Fínsku, v Pobaltí či v Maďarsku tie snahy vyvolali odpor, tak sa uplatnil už spomínaný vzorec.
Iným problémom je geopolitická sféra. Krajinami, do ktorých prenikal ruský organizovaný zločin ešte pred vojenskými jednotkami, boli Krym a Donbas. Aspoň vo vašej knihe tvrdíte, akoby snaha ruskej mafie obsadzovať cudzie územia bola organizovaná z vyšších mocenských pozícií a pri presadzovaní takýchto záujmov akoby spolupracovala s ruskou armádou.
Krym je klasickým príkladom, kde už pôsobili silné lokálne skupiny organizovaného zločinu, ktoré už prirodzene spolupracovali s ruskými skupinami organizovaného zločinu. Bez toho, aby to nejako riadila Moskva.
