Herman Melville v dieleBiela veľryba (Moby Dick) zúročil svoje vlastné skúsenosti z práce námorníka a zakomponoval doň množstvo spoločenských a kultúrnych odkazov. Snaha o experiment sa mu však nevyplatila a v roku 1851, keď román vyšiel, si nenašiel dostatok oddaných čitateľov. Vraj sa predalo len niekoľko stoviek výtlačkov. Až začiatkom 20. storočia, v čase plurality umeleckých smerov a prístupov, literárna veda ocenila Melvillov prínos. Prvotný neúspech ho však tak poznamenal, že sa radšej začal venovať básnickej tvorbe.
Dedičstvo sily a odhodlania
Spočiatku sa zdalo, že Herman zasvätí svoje pôsobenie akademickej pôde. Štúdium antickej literatúry a filozofie ho pripravovalo na učiteľské povolanie, no krach rodinného obchodu ho vrhol do sveta, kde boli ťažko zarobené peniaze dôležitejšie než vedomosti.

Dlhy, ktoré po sebe hlava rodiny zanechala, boli zrejme aj dôvodom, prečo matka pridala po manželovej smrti k rodinnému priezvisku Melvill koncovée. Chcela tak vraj sťažiť prácu agentúram, ktoré by si vymáhali splatenie pohľadávok. Melville mal každopádne dobrodružstvo v krvi, jeho starý otec z matkinej strany bol generálom americkej revolúcie.