SME
Pondelok, 16. september, 2019 | Meniny má Ľudmila
ROZHOVOR

Tarantino pre SME: Seriály sú vraj dnes skvelé. Poviem vám, prečo to nie je pravda

Prečo je jeho film skutočný?

Quentin Tarantino. (Zdroj: TASR/AP)
Článok pokračuje pod video reklamou

Hollywoodske štatistiky uvádzajú, že QUENTIN TARANTINO má IQ 160. Je chodiacou encyklopédiou filmu, má naštudovanú literatúru aj dejiny hudby.

Keď rozpráva, nestíha ani dýchať, toľko chce toho stihnúť. Rád sa smeje, ale svoje povolanie berie nesmierne vážne. Je presvedčený, že nakrútil film, ktorý sa odlišuje takmer od všetkého, čo je dnes v kine. Je to skutočný film, hovorí.

Volá sa Vtedy v Hollywoode, je o priateľstve vo filmovom biznise v čase, keď prívrženci Charlesa Mansona zabili mladú herečku Sharon Tate, manželku režiséra Romana Polanského. Nemohol to zahrať nikto menší ako Leonardo DiCaprio a Brad Pitt.

Keď mal film premiéru v Cannes, denník SME mal príležitosť stretnúť sa s Quentinom Tarantinom. Čas pri ňom letel šialene rýchlo, lebo bol v dobrej nálade, možno len trochu napätý, či nebude musieť niečo prezrádzať z deja. Toho sa veľmi bál.

Na pár slov sa doň zapojila aj herečka Margot Robbie, ktorá dostala úlohu zavraždenej Sharon Tate.

Ste nostalgický typ? Váš film je poctou starému Hollywoodu.

Neviem. Ľudia sa ma to zvyknú pýtať. Zrejme som nostalgický, aj keď vlastne nostalgický byť nemôžem. Nebol som vtedy súčasťou Hollywoodu. Nič z toho som nezažil, nemám za čím smútiť.

Ale dobre, skúsme si povedať, prečo teda nostalgický som. V roku 1969 som mal šesť rokov. A pamätám sa presne, ako vtedy Los Angeles vyzeralo. Sú to síce detské spomienky, ale môžem ich z hlavy vydolovať. Očistiť ich, pracovať s nimi, pridať k nim aj zopár malých klamstiev.

Viem, aké boli vtedy autobusové zastávky, spomínam si na plagáty, ktoré boli nalepené na múroch, viem, čo hrali v televízii. Nemal som sestru, nepoznal som žiadnych hippies, ale v istom zmysle som bol nimi obklopený. Prečo? Lebo som mal rôzne babysitterky.

Všetky boli dcérami kamarátok mojej mamy. A všetky boli radikálne. Obliekali sa presne tak ako hippisáčky v mojom filme, húlili na našom gauči, kým sa mali o mňa starať. Ale nikdy som na žiadnu nežaloval.

Tajne ste ich obdivovali?

Pozoroval som ich. Jedna ma inšpirovala, lebo bola zvlášť nepríjemná. Karen. Mala byť so mnou, keď som sa vrátil zo školy, niekedy po mňa aj prišla do školy.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C64EJ na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C64EJ na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Hlavné správy zo Sme.sk

Boje v Jemene.
Cynická obluda

Nevďačný národ

Včera sme si štátnym sviatkom pripomenuli osobu, ktorá nad nami už roky starostlivo bdie.

Komentár Zuzany Kepplovej

Nech už Ficova mačka vyjde s farbou von

Po novom si voliči Smeru zvykajú na neistotu.

Zuzana Kepplová
Ilustračné foto