V novinke Michala Hvoreckého Tahiti sa naši predkovia vďaka Milanovi Rastislavovi Štefánikovi vysťahujú na krásny tichomorský ostrov Tahiti. Závidíte a ľutujete, že sa tak naozaj nestalo? Nuž po sto rokoch od exodu Slovákov na Tahiti to vôbec nevyzerá tak ružovo.
Tahiti. Aké krásne miesto ste vybrali pre novú vlasť Slovákov. Prečo práve Tahiti?
Vychádzal som z historických skutočností. Milan Rastislav Štefánik zverejňoval v amerických exilových novinách inzeráty a vyzýval krajanov, aby kupovali plantáže a pôdu na Tahiti. Konkrétne na ostrove Tupai.
Ohlas však bol slabý. V tom období patrila Polynézia k posledným regiónom, ktoré ešte prijímali utečencov z Európy. Tichomorie lákalo svetobežníkov a dobrodruhov.
Štefánik, ten hysterický a chorobne sebavedomý, ambiciózny mladý muž, dovedie Slovákov na tichomorský ostrov, aby vybudovali nový svet. Ale po storočí, píše sa rok 2020, je to taká banánová republika, nie?
(zdroj: Archív SME)V románe sa Slovákom nedarí tak, ako si predstavovali. Zrodí sa kultúrna vojna, podobná tej našej. Francúzi prišelcom neposkytnú takú voľnosť a samostatnosť, ako si vysnívali. Keď dnes počujeme slovo Tahiti a nepoznáme realitu, predstavíme si exotickú romantiku. Pritom história súostrovia bola tragická.
Prisťahovalcov vítali, lebo v devätnástom storočí pre brutálnu kolonizáciu prišli o väčšinu obyvateľov. Donedávna tam Francúzi testovali jadrové zbrane a narobili katastrofálne ekologické škody.
Prečo Slováci v knihe odchádzajú? Teda vo vašich alternatívnych dejinách...
