Rétor je pezinský policajt, ktorý jedného zimného večera schytá nedobrú službu. Spočiatku jednoducho vyzerajúca akcia sa zmení na svetovú apokalypsu a Rétor je v jej epicentre. Má tak prístup k informáciám z prvej ruky a azda aj preto sa mu podarí vykľučkovať z rúcajúcej sa spoločnosti.
Stretáva dvojicu mladomanželov Daniela a Petru, ktorí prvotnému náporu apokalypsy unikli tak, že dovolenkovali na odľahlej chate v horách a nemali žiadny kontakt s civilizáciou. Postupne sa všetci dostávajú znova do Pezinka, kde nákaza vznikla a hľadajú spôsoby ako prežiť.
Román Zima mŕtvych sľubuje putovanie za polárny kruh, väčšina príbehu sa však odohrá v pezinskom paneláku, kde hŕstke preživších vládnu podivné mladé dvojičky Hana a Dana. Hana a Dana síce nič nevedia, nebojujú, nevlastnia zbrane či iné výraznejšie donucovacie prostriedky, ale aj tak sa im nejakým spôsobom darí

udržiavať sa v role vodkýň.
Zima 2020 sa postupne končí a s ňou sa čoraz viac dávajú do pohybu aj nemŕtvi, ktorých ako-tak spomaľoval mráz. Slovu zombie sa Hujbert v románe úporne vyhýba a nahrádza ho rôznymi synonymami. Na čítanosti to textu nijako neuberá, skôr naopak.
Braková téma nebrakovo
Celá schéma vzniku a vývoja príbehu je jedno veľké klišé a gýč. Braková téma je však spracovaná prekvapujúco nebrakovo. Teda, azda na zopár zakopnutí, ktoré však možno boli aj cielené. Výborná redakčná práca malého vydavateľstva Hydra, ktorá dnes už nebýva pravidlom ani pri veľkých vydavateľských hráčoch, je príjemným prekvapením.