Patríte k tým, ktorí pri hovorenom slove prežívajú napätie, alebo ak vám niekto číta, tak zaspíte? Ako sa darí audioknihám na Slovensku a o tom, prečo ich ľudia majú radi, sme sa zhovárali s Ivanom Sabom z audiolibrix.com.
Začnem úplne osobne: Priznám sa, ja som človiečik, čo potrebuje mať zvukovú kulisu v podobe hudby, pri ktorej sa dá robiť čokoľvek ďalšie (teda aj čítať, aj šoférovať, aj variť, aj milovať sa s manželkou).
S hudbou som bol na tom podobne. Počúval som stále. A potom prirodzene prišiel pocit, že v mnohých príležitostiach je to len premrhaný čas. Áno, počúvať pri písaní, práci, kde treba premýšľať, je jedna vec, druhá je vyplnenie času, keď máme na výber.
Napríklad ja veľa behám. Zo začiatku som počúval hudbu. Potom jedného dňa som si náhodne pustil audioknihu a zrazu som mal moment prebudenia. Ak za týždeň nabehám 5 až 10 hodín, to už nie je málo na čítanie. Na ktoré, mimochodom, nikdy nezostával čas. Tak som skúsil prvú, druhú, desiatu.
Potom som v aute prestal počúvať rádio a začal audioknihy. Niektoré činnosti som začal doslovne vyhľadávať. Napríklad vysávam. Ako dieťa som to nenávidel! Teraz si dám svoje noice cancellation slúchadlá, pustím audioknihu a žena sa diví, ako precízne dokážem drhnúť koberec zhora až dole. Hodina k dobru.
Netreba na audioknihu viac sústredenia, nestrháva príliš pozornosť?
