Keby s príbehom o mladom dievčati, ktoré si vymyslelo obťažovanie a sexuálny útok, prišiel dnes muž, obvinili by ho, že si vymýšľa a chce dehonestovať boj žien. Čo však s tým istým príbehom, ktorý napísala žena a navyše psychologička, ktorá sa nebojí otvorených tém?
Aký je rozdiel medzi klamstvom a fikciou? Prečo je lož zlá, ale rozprávanie príbehov dobré?
Ako spoločnosť neznášame lož – s jednou výnimkou – ak nám ju rozprávajú spisovatelia. Agentovi 007 sme dali povolenie zabíjať, autorom sme dali povolenie klamať. Spisovatelia sú profesionálni luhári, ale zároveň sú tí, ktorí nám rozprávajú pravdu. Spájame sa s príbehmi, pretože často o nás povedia viac pravdy ako to, čo sa „naozaj stalo“.
(zdroj: Archív SME)Vaša antihrdinka Nofar je klamárka. Podvádza vo vážnych veciach, ktoré sú predmetom celospoločenskej diskusie: násilie na ženách, sexuálne obťažovanie. Prečo?
Pred hnutím #Metoo bola žena, ktorá bola odvážna a sťažovala sa na napadnutie, často označená ako „klamárka“. Situácia sa zmenila, naše feministické vedomie od nás vyžaduje, aby sme ženám verili. Ak sa žena dopustí napadnutia, tak si dnes myslíme, že je to nemožné, alebo že je to psychopatka, alebo nebodaj výmysel mužov. Ale aj takéto ženy existujú. A nie sú psychopatky. Jednu takú som stretla a vypočula si jej príbeh.
Považujem sa za feministku. Tak ako väčšina žien, aj ja som zažila sexuálne obťažovanie na pracovisku, na ktoré som sa nikdy nesťažovala. Mám pocit, že jedna z vecí, ktorá ma umlčala, bol strach, že ľudia povedia, že som si to vymyslela, ako to hovoria v Izraeli. A napriek tomu som napísala príbeh o dievčati, ktoré „si to vymyslelo“.
