V našich dejinách sa 29. august spája s viacerými udalosťami, okrem iného aj s úmrtím Veľkej ozdoby Uhorska v roku 1749.
Matej Bel sa narodil v roku 1684, v časoch, keď slovenskí krajania nemali na ružiach ustlané. A hoci sa rodákovi z Očovej podarilo uspieť nielen doma, ale aj na európskej či medzinárodnej scéne, uhorskí predstavitelia by ho radi zhodili z piedestálu. Vetou z nadpisu, ktorú vraj predniesol jeho otec, Matej Bel odpovedal na otázku v uhorskej spoločnosti, ako sa z chudoby dostal na štúdiá a vypracoval sa až na polyhistora.
Snaha verejne ho ponížiť sa razom premenila na zábavnú príhodu z detstva. Matej vraj ako štvorročný padol z čerešne na hlavu, ale keďže neutrpel žiadny úraz, jeho rodičia to vyhodnotili ako jasné znamenie.
Matej Bel (zdroj: Foto - Wikimedia)Rebríček hodnôt v područí vzdelanosti
Pri slove polyhistor sa väčšine ľudí vybaví práve meno Mateja Bela, a nie je to náhoda. Ak si niekto zaslúži toto označenie, je to určite on. Venoval sa histórii, geografii, etnografii, baníctvu, poľnohospodárstvu, vinohradníctvu či dokonca fyzike a mineralógii.
Navyše pôsobil aj ako kňaz a učiteľ, pokrokové pedagogické myšlienky zavádzal na evanjelickom gymnáziu v Bratislave, kde dbal najmä na jazykové znalosti študentov.
Dobre si totiž v danom storočí uvedomoval potrebu schopnosti vyjadrovať sa po latinsky či maďarsky. Zaujímavé je, že nezabúdal ani na orientálne jazyky. Prirodzene, nedá sa nespomenúť aj jeho literárna činnosť.
