MEXIKO. Vo veku 79 rokov zomrel vo štvrtok mexický expresionistický maliar a sochár Francisco Toledo. Oznámil to na svojom účte na Twitteri mexický prezident Andrés Manuel López Obrador.
"Umenie smúti," napísal vo štvrtok neskoro večer na Twitteri Obrador, ktorého citovala agentúra AP.
Umelec, ktorý zmenil Oaxacu Čítajte Zosnulého maliara, ktorého ľudia uznávali nielen pre jeho výnimončné umenie, ale aj pre jeho aktivizmus, nazval mexický prezident "autentickým obrancom povahy, zvykov a tradícií našich ľudí".
V Toledových jedinečných maľbách a sochách dominovali motívy zvierat, farieb a tradícií z jeho rodného štátu Oaxaca.
Jeho aktivistické úsilie sa takisto zameriavalo na jeho vlastné rodisko - usiloval sa najmä o záchranu tamojších historických budov a zelených plôch a sústreďoval sa aj na obranu proti nešetrným zásahom do kultúrneho dedičstva.
Príčina smrti Francisca Toleda nebola bezprostredne zverejnená.
Kto bol Francisco Toledo?
Francisco Benjamín López Toledo sa narodil 17. júla 1940 v mexickom meste Juchitán de Zaragoza v rodine Zapotékov, pôvodných obyvateľov predkolumbovskej Mezoameriky.
Študoval na Escuela de Bellas Artes de Oaxaca a Centro Superior de Artes Aplicadas del Instituto de Bellas Artes. Prvýkrát vystavoval v roku 1959 v mexickej metropole a v americkom štáte Texas. V tom istom roku odišiel do Európe, istý čas pôsobil najprv v Ríme a potom v Paríži.
Jeho maľba vychádzala z tradičnej zapotéckej kultúry a z diel mexického maliara Rufina Tamayu (1899-1991), s ktorým sa stretol v 60. rokoch 20. storočia v Paríži.
V hlavnom meste Francúzska Toledo spolupracoval aj s mexickým básnikom, esejistom, diplomatom a nositeľom Nobelovej ceny za literatúru Octaviom Pazom. Ovplyvnil ho aj nemecko-švajčiarsky maliar Paul Klee a francúzsky maliar a sochár Jean Dubuffet. V tomto tvorivom období strávil pár mesiacov v Barcelone kde pracoval polygrafickom vydavateľstve (Polígrafa Editorial). Do vlasti sa vrátil v roku 1965 a usadil sa v rodnom štáte Oaxaca.
Francisco Toledo je známy svojím prepojením hlbokej spirituality a šamanizmu so súčasnosťou. Tradičné kresby dopĺňal prvkami grafiti. Okrem Mexika vystavoval v Čile, Spojenom kráľovstve, Španielsku, Francúzsku a Kolumbii.
Veľkú časť svojich finančných prostriedkov a svojho času venoval na rozvoj kultúry vo svojej domovine a na ochranu oaxackej komunity chudobných remeselníkov a umelcov. Nechal postaviť knižnice pre deti Indiánov a založil mnoho kultúrnych a umeleckých inštitúcií, ako napríklad Museo de Arte Contemporaneo de Oaxaca (Múzeum súčasného umenia), Centro Fotográfico Manuel Álvarez Bravo (Centrum fotografie Manuela Álvareza Brava), vydavateľstvo Ediciones Toledo či Knižnicu Jorgeho Luisa Borgesa pre nevidiacich.
V roku 1993 založil neziskovú organizáciu Pro-OAX (Patronato Pro-Defensa y Conservación del Patrimonio Cultural de Oaxaca). Zasadzoval sa o záchranu historického centra rodného mesta, bojoval proti výstavbe kabínkovej lanovky na posvätnú horu Monte Alban. Za svoju prácu dostal Národnú cenu Mexika (Mexican National Prize, 1998) a holandskú Clausa Prince Clause Award (2000).
Výtvarník Francisco Toledo získal v roku 2005 v neprítomnosti čestnú nedotovanú Alternatívnu Nobelovu cenu za podiel na zachovaní kultúrneho a architektonického dedičstva rodného regiónu Oaxaca. Prestížnu cenu založil nemecký publicista švédskeho pôvodu Jakob von Uexküll.
