Keby sa na Slovensku odovzdávala cena pre najúspešnejšieho muzikanta, o ktorom ste nikdy nepočuli, pravdepodobne by ju získal David Kollar. Gitarista a skladateľ spolupracuje s víťazmi Grammy, pravidelne koncertuje po Európe a USA a jeho albumy sa umiestňujú vo svetových rebríčkoch. Má 35 rokov a s rodinou žije v Prešove.
Vraj ste dostali radu, že úspech v zahraničí vám zaručí jedine „kontakt s Bratislavou“. Vy ste však išli vlastnou cestou a to bez toho, aby ste si najprv spravili dôležitých kamarátov a renomé v hlavnom meste. Ako to prebiehalo?
Bolo to veľmi ťažké. Najprv som ako gitarista hrával s muzikantmi na lokálnej úrovni. Samozrejme, v každom regióne je nejaký „guru“, ktorý si myslí, že má všetko pod kontrolou. Má plné ústa kritiky, rád, tvári sa, že všetkému rozumie a chváli sa kontaktmi na vyšších miestach. Ja sa však nedokážem takýmto ľuďom podvoliť.
V roku 2005 som sa preto rozhodol založiť vlastnú kapelu - David Kollar Band. Rátal som s obrovskou kritikou, ale zároveň som cítil, že ak budem tvrdo pracovať, niečo sa môže podariť. Neskôr som zistil, že takýchto guru máme aj na vyšších ako lokálnych pozíciách.
Majú kontakty, koncerty, rozhovory na národnej úrovni a radi používajú výroky slávnych, aby dali väčšiu váhu svojim pohľadom a kritikám. Stále však hrávajú viac-menej len na Slovensku. A takto som sa po rokoch dostal na káve v Bratislave k vete: „V zahraničí nemáš šancu bez kontaktov z Bratislavy.“
Zovrela mi krv v žilách, zapísal som si to do denníka a išiel na vlak do Prešova. Rozhodol som sa, že je pre mňa zásadné nebyť v žiadnej komunite. Vždy som bol solitér.
Čo vám pomohlo dostať sa z Prešova k zahraničným spoluprácam?
Prišiel internet a vtedajšia sociálna sieť MySpace, cez ktorú som sa skontaktoval s bubeníkom Adamom Markom. Mal som dohodnuté koncerty David Kollar Band v Sofii, Preveze a Aténach, zobral somAdama do kapely a on so sebou doniesol basgitaristu Gerga Baranyiho.
