BRATISLAVA. Čo znamená slobodne hrať klasickú hudbu objavil violončelista Jozef Lupták v 90. rokoch v Londýne.
Nebola to len tvrdá disciplína a perfekcionizmus, k čomu hudobníkov vychovávala takzvaná ruská škola, na ktorú boli na Slovensku zvyknutí.
Bola to v prvom rade sloboda a radosť. A niekde tam v Londýne si Jozef Lupták uvedomil, že to je to, čo na Slovensku v klasickej hudbe chýba.
Jozef Lupták: Kuciak bojoval za pravdu. Preto som nemohol súhlasiť s rozhodnutím Cirkvi Čítajte Keď sa zo štúdii v Británii vrátil, založil na Slovensku festival komornej hudby Konvergencie.
Dvadsať rokov lásky k hudbe
Začínali skromne, s troma koncertmi. Hrali na nich hudobníci - kamaráti a kamaráti sedeli aj v hľadisku.
Konvergencie tento rok oslavujú 20 rokov radosti aj 30 rokov slobody.
"Je to láska k hudbe a k tomu, čo robíme," vraví riaditeľ festivalu Jozef Lupták na otázku, čo človeka motivuje, aby vydržal robiť festival ako Konvergencie dvadsať rokov.
"Nemôže to byť založené na osobnom prospechu ani na príjme, lebo je to celých 20 rokov neziskový festival. Musíme vedieť, kam ideme, akú máme víziu, čo chceme ľuďom dať, ale najpodstatnejšia je láska k tomu, čo robíme."
