Keď chcete vyjadriť verejne a bezprostredne svoj názor na dianie na javisku, máte niekoľko možností. V prípade nespokojnosti môžete napríklad opustiť sálu uprostred predstavenia a záleží iba na vašom zmysle pre teatrálne gesto, či pritom aj riadne plesnete dverami.
Najčastejšie publikum prejaví postoj k videnému pri klaňačke – hádzanie hnilých rajčín či naopak kvetov na scénu patrí už do divadelnej histórie (toho druhého mi je troška ľúto), dnes je v móde demonštratívne vyskočiť a freneticky tlieskať, aby aj herci spoznali konkrétnu tvár svojho oddaného fanúšika.
Keďže sa však toto gesto rozšírilo v slovenských divadlách ako lavína, prestáva plniť svoj účel – stoja totiž všetci (okrem nás kritikov, neprajníkov z povolania). No jestvujú aj sofistikovanejšie spôsoby, ako umožniť publiku bezprostredne zareagovať na videné.
Kopanec (zdroj: Foto - Robert Tappert, Robert Németi)Na tradičnej júnovej prehliadke toho najlepšieho z uplynulej divadelnej sezóny, martinskom festivale Dotyky a spojenia sa stretli dve inscenácie, ktoré divákom ponúkali možnosť rozhodnúť, ako sa to celé skončí – prostredníctvom hlasovania.
