Aj 40 rokov po smrti rozdáva Vlasta Burian radosť všetkým generáciam

PRAHA 28. január (ČTK) - Aj 40 rokov po smrti rozdáva Vlasta Burian radosť všetkým generáciam

PRAHA 28. január (ČTK) - Celý život mierou vrchovatou rozdával radosť ľuďom bez rozdielu veku či vzdelania, za protektorátu veľa ľudí zachránil pred núteným nasadením, keď ich zamestnal vo svojom divadle. Aj tak sa herec Vlasta Burian, od ktorého smrti vo štvrtok uplynie 40 rokov, stal po vojne obeťou mediálneho lynčovania a kvôli ľudskej závisti stratil česť, majetok a prácu. Jeho previnením bolo, že bol úspešný a bohatý a netajil se tým. "Neviem, v čom môj humor spočíva," prehlásil, keď po ňom chceli, aby povedal niečo vážne. "Viem však, že mám rád človeka a že všetko, čo neni uprimné, sa mi zjavuje v grotesknej podobe." Syn chudobného libereckého krajčíra Vlasta Burian, ktorého životný príbeh je klasickým príkladem selfmademana, už od počiatku kariéry parodoval tri veci: jazyk, šport a hudobné nástroje, pričom z cudzieho jazyka nemusel poznať ani slovo, parodoval jeho ducha. Bohom nadaný herec, ktorému už v 20. rokoch režisér Emil Artur Longen právom prisúdil prívlastok Král komikov, bol majster improvizácie. "Počúvaj, čo vlastne hráme v ďalšom jednaní?" pýtaval sa cez prestávku svojho kolegu Jaroslava Marvana. Typické pre Buriana bolo, že na premiére hrál inak ako napríklad na desiatej repríze. Na premiére boli tiež zhromaždení kritici, preto se Burian miernil natoľko, že o ňom druhý deň napísali, že šiel do seba, obmedzil povestné extempore a postavu zahral "hlbšie". Keby však taký kritik išel do divadla znovu, hru by nepoznal. Burianova činorodosť bola neuveriteľná, každý den hral vo svojom divadle (dnešné Divadlo Komedie), dokázal natočiť štyři celovečerné filmy za rok, účinkoval v rozhlase, písal poviedky a rozprávky, organizoval športové súťaže a sám aktívne športoval.

Od roku 1923, keď mal premiéru jeho prvý (ešte nemý) film "Tu ten kámen aneb Kterak láskou možno v mžiku vzplanout třeba k nebožtíku", hrál Burian v tridsiatke filmov. Jeho Anton Špelec, Hadimrška, Lelíček, Ducháček, Kryštof Rozruch (U pokladny stál), kapitán Korkorán, Ťopka (Přednosta stanice) či Funebrák sú, ako mnoho jeho ďalších komedii, nasazdovaných v najsledovanejších časoch v televízii (napríklad na Silvestra) ako "tutovky". Okre divadla a filmu bol Burianovou veľkou láskou šport. Jazdil závodne na bicykli, hrál tenis a hlavne fotbal, cez žižkovské kluby Saturn a Viktorku sa dostal až do prvoligového mužstva AC Sparta (1914-1916). "Pri hre skákal, kričal, gestikuloval, bolo sa na čo pozerať. Brankár bol však skvelý, ťažko sa mu dávaly góly," spomínal kedysi legenda František Plánička. Jediné dieťa Vlasty Buriana, dcéru Emíliu, priviedla na svet v roku 1912 tanečnica Anna Pírková, zvaná Emča, hercovou jedinou životnou láskou bola iná žena - Nina Červenková. Oženil sa s ňou v roku 1919 a zostal s ňou až do smrti. Z ťažko nadobudnútého majetku sa Vlasta Burian uprímne a verejne radoval. Za údajnu kolaboráciu s Nemcami bol v roku 1947 odsúdený k tromm mesiacom väzenia a polmiliónovej pokute. Úplne rehabilitovaný bol až v roku 1994. Absurditou zostává, že po celú dobu vojny, na rozdiel od svojich ambicióznejších kolegov, neprijal ponuku na úlohu v žiadnom nemeckom filme.

V 50. rokoch sa musel bývalý komik svetového formátu uspokojiť len s podradnými estrádami a večierkami v závodných kluboch, ktoré sa mu staly osudnými. Na následky nachladnutia zo zapadnutej zájazdovej šnúry 31. januára 1962 zomrel. Veľká sieň strašnického krematória nepojala ani tretinu ľudí, ktorí prišli vzdať hold kráľovi komikov, násilne zosadenemu z trónu.

Šárka Nobilisová sat dr chr