Karikaturista to nemá ľahké ani v Kanade, ani v Spojených štátoch. Z New York Times tiež jedného vyhodili, lebo bol nepohodlný, hovorí. My to však máme ešte ťažšie.
KHALID ALBAIH je sudánsky karikaturista a umelec, ktorý pre svoje protivládne kresby nemôže tvoriť slobodne tam, kde je doma. Útočisko našiel v Kodani.
V rozhovore pre SME hovoril o cenzúre na internete a aj o tom, prečo sú karikaturisti z východných krajín v ohrození života.
Svoju rodnú krajinu Sudán ste opustili, keď ste mali desať rokov. Čo to pre vás znamenalo?
Odišiel som, ale nie nadlho. V tom čase, na konci 80. rokov vládla v krajine veľmi zlá ekonomická situácia.
Veľa ľudí sa presťahovalo do Saudskej Arábie či Kataru, niektorí museli odísť pre svoje politické presvedčenie, tak ako môj otec.
Vrátili sme sa, keď som mal šestnásť, no potom som sa zas začal do politiky miešať ja. A ani ja som tam už nemohol byť. Neskôr som sa do Sudánu vkrádal tak, aby o tom vedelo čo najmenej ľudí a aby ma nik nechytil. A veľa ľuďom som za to musel zaplatiť.
Čo by sa stalo, keby vás chytili?
Človek nikdy nevie. To, čo robím, sa netýka iba Sudánu, za karikatúry ma zatkli napríklad už aj v Egypte, veľa som kreslil aj proti vojne v Jemene.
Všetko je prepojené, vždy si musím dávať pozor, kde som, s kým sa rozprávam. Nikdy som nebol preč zo Sudánu dlhšie ako dva roky, vždy, ak to len trochu ide, sa snažím vrátiť späť.
Nemôžem však chodiť na verejné priestranstvá, nemôžem slobodne povedať, že som doma.
Ste na čiernej listine vo vlastnej krajine?
Áno, a nie len ja, veľa ďalších ľudí. Iste, niekedy ľudia vo vláde vedia, že som v krajine, záleží na tom, komu a koľko zaplatím, aby sa to nedozvedeli.
