Okrúhle výročie festivalu Biela noc sa organizátori rozhodli osláviť vo veľkom - z jednodňového festivalu spravili trojdňový. V Bratislave sa začína v piatok 27. septembra, o týždeň neskôr sa presunie aj do Košíc.
Umelecká riaditeľka Bielej noci ZUZANA PACÁKOVÁ hovorí o tom, aké rozhodnutia museli robiť tento rok a vysvetľuje, prečo každé dielo na festivale nemusí svietiť a blikať.
Festival oslávi v Bratislave prvú päťročnicu, v Košiciach bude už desiaty raz. Čo ste sa dosiaľ naučili organizovaním festivalu takýchto rozmerov?
Hlavne, ako sa takýto festival robí. V čase, keď sme začínali, sme boli jeden z prvých mestských festivalov vo verejnom priestore. Učili sme sa my, ale aj tí, čo prišli po nás.
Aké pravidlá treba dodržiavať, s čím všetkým treba počítať, aké druhy povolení treba vybaviť, a aj to, že treba diela poisťovať a strážiť, nainštalovať tak, aby sme čo najmenej narušili chod mesta.
Nemali sme plán, navyše v tom čase som bola študentka vysokej školy, nemala som žiadne skúsenosti s takým veľkým projektom, všetko bolo skôr o nadšení. Učili sme sa v teréne a učíme sa dodnes. Každý ročník je úplne iný, menia sa ľudia v tíme, vo verejnej správe, partneri, umelci aj technológie.
Pracujeme s aktuálnymi vecami, každý rok nás prekvapí niečo nové a učíme sa, ako reagovať.
Chceme sa zlepšovať. Zaujímavé je aj to, že tieto dve mestá úplne inak fungujú, čo sa týka organizácie aj infraštruktúry. V Košiciach sme za desať rokov nemali jedinú zápchu, Bratislava bola hneď na prvom ročníku celá upchatá. Nie všetko sa dá predvídať, hoci teraz už vieme, čo môžeme očakávať.
Čo vás presvedčilo, aby sa Biela noc stala trojdňovým festivalom?
Chceli sme niečo špeciálne k okrúhlym narodeninám. A rozhodli aj odozvy od návštevníkov, akí sú smutní, že nestihli vidieť všetko, lebo stáli v dlhých radoch.
Súvisiaci článok Záchody, z ktorých sa dymí a intergalaktické brány Čítajte Nevieme mesto nafúknuť a roztiahnuť ulice, tak sme v čase natiahli aspoň festival.
Chceli sme návštevníkom dopriať väčší komfort, zamerať sa aj na detského diváka, lebo ich je čoraz viac. Oduševnení umeleckí nadšenci si zároveň budú môcť diela pozrieť aj viackrát – naplnené ľuďmi alebo v intímnejšej atmosfére, napríklad hneď v piatok poobede.
Tohtoročný program sa skladá z troch skupín diel – denno-nočných, nočných a časových. Prečo ste sa rozhodli pre takúto skladbu?
Máme diela, ktoré sú sprístupnené od dvanástej do polnoci každý deň, potom tie, ktoré ožijú po zotmení od siedmej do polnoci. Do časových diel sú zaradené rôzne performance, koncerty, tanečné predstavenia či premietanie filmov. Návštevníci si tak môžu naplánovať, čo ich najviac zaujíma.
Sú nejaké diela aj mimo dvoch hlavných trás – historickej, ktorá vedie centrom mesta a vodnej po nábreží Dunaja?
Máme satelitné inštalácie, za ktorými musí človek vycestovať – napríklad videomapping v Petržalke na kultúrny dom Lúky od Ľubomíra Slovinského, zapojená je aj Cvernovka.
