Názov románu by mohol evokovať fantastiku – ducha blúdiaceho po Kežmarskom hrade, ktorý hľadá svoj pokoj, prípadne odplatu. Čierna pani z Kežmarku žánrová kniha určite je, nie je to však fantastika.
Je to historická detektívka bez akéhokoľvek nadprirodzeného ozvláštnenia, kombinujúca fikciu so skutočnými historickými udalosťami, z ktorej srší krutá podtatranská zima a odhodlanie ľudí spraviť v neistých časoch pre prežitie seba a milovaných čokoľvek.
Je zima, rok 1648, niekoľko mesiacov po ukončení tridsať rokov trvajúcich protihabsburských stavovských povstaní a v kráľovskom meste Kežmarok sa grófka Helena Zrínska, manželka hradného pána, sedmohradského kniežaťa a kráľa Horného Uhorska Imricha Thökölyho, stretáva s vyslancami z iných krajín, aby pripravila pôdu na rokovania o budúcnosti Kežmarku a pozícii svojho manžela a syna Františka II., ktorého má z prvého manželstva s Františkom I. Rákocim.
(zdroj: Archív SME)Na Kežmarskom hrade slúži aj kľučiarka a liečiteľka Brigita Pallová a jej dcéra Barbora, zaľúbená do Adama Szirmaya, kapitána jazdeckého oddielu v Thökölyho vojsku. Hosťom Zrínskej je okrem francúzskeho vyslanca Chamborda, nemeckého vyslanca Kaunitza a poľského vyslanca Lubomirského aj navonok chladná a depresívna či azda unudená nemecká grófka Alexandra s dcérou Šarlotou.
