Vraj ste slušný človek a zdráhate sa verejne spočinúť pohľadom na obnažené prirodzenia. Neokúňajte sa, ten kŕč vám aj tak dlho nevydrží. Fyzická nahota bude to najmenej, čo sa vás napokon v nasledujúcom teátre dotkne.
S touto pravdou stále pracuje divadlo Stoka. Deje sa to na úrovni v novej inscenácii Posun.
Povedzte rovno, kto vás platí
Presviedčate sa, že bohapustý sex nepatrí na tanier. Ale no, stačí priznať, ako vám chutí. Že by rovno v trojke? Ale vy ste už starina, a tamto ešte decká.
Však sa nehanbite, že ste nedospeli, niekedy to trvá. To asi preto nedokážete počúvať vulgárnosti. Žiaden strach, to dáte, platí to aj v duchu. Vy sa tuším neradi potýkate s ľudskými slabosťami. Možno sa iba bojíte, koľko ich máte.
Alebo netušíte, aká bezodná je neistota, ktorá by mohla stiahnuť práve vás? Ajaj, smola, už sa v nej zrkadlíte. Aha, vy máte zásady? No nech sa páči!
Ako sa viete prezentovať? Hádam sa nedáte vysmiať, že tu chcete poctivo pracovať, a pritom viete, že z toho máte iba ten, áno, holý. Že by ste tiež potrebovali lakte, lebo tak bojujete proti korporátnym dravcom?

Hahaha, vraj ste vizionár! Ovládate reklamné stratégie postfaktuálnej éry! Prepáčte, neukradol vám náhodou niekto nápad? Alebo že by ste ho niekomu ukradli práve vy? Povedzte rovno, kto vás platí!
Ako hlboko sme v týchto témach? Ako vždy, po uši. Ponúka ich divadlo, ktoré vzniká bez predsudkov, v lesku a biede nevyhnutnosti, ukazujúc človeka v jeho nahote, tak, ako žije sám so sebou, ako je sám pred sebou bezbranný, i keď si to často neprizná.
Skrátka typ, čo vidí skôr problémy ako nachádza riešenia. Čo teraz, nasadíme mu putá?
Ich slina, ich jazyk
Herci v Stoke sú stále „len“ sami sebou, napokon, to je podstata metódy kolektívnej tvorby Blaha Uhlára, ktorej priekopnícka éra sa s jeho menom silno viaže.
Dá sa to, ale musí im naslúchať a zároveň ich viesť, pričom sa všetci spolu vystavujú hrozbe vlastnej otvorenosti.