BRATISLAVA. Pohyb je život a nehybnosť je smrť, to sú známe slová Tomáša
Baťu, zakladateľa obuvníckeho impéria, ktorými sa riadil celý život.
Peter Kerekes: Naši vojaci poslušne čakajú v radoch. Cudzinec v tom vidí znak sily Čítajte Tragicky a predčasne zahynul spolu s pilotom po páde svojho lietadla. Letel, aj keď vedel, že podmienky na let sú zlé.
To bol impulz pre dookumentaristu Petra Kerekesa, aby o ňom nakrútil film. Kladie otázku, čo stojí za riskovanie života, svojho alebo druhých.
Film Batastories, ktorý do kín vstupuje 11. októbra, hľadá paralelu medzi šialeným životným tempom dnešných manažérov bez ohľadu na to, či sú z afrického Gweru, indického Batashataku alebo z Nového Zélandu.
Žije ešte Baťa?
Tomáš Baťa na svoju cestu vykročil pomerne skoro, už od detstva sníval
o vlastnej obuvníckej firme, ktorú začal budovať v Zlíne a počas
niekoľkých rokov ju rozšíril do celého sveta.
Bol výnimočný svojimi topánkami, ale aj prepracovaným spôsobom práce a podmienkami pre svojich zamestnancov. Nevyrábal a nevyvážal iba svoje produkty, spolu s nimi vyvážal systém a spôsob práce a života.
Režisér Peter Kerekes. (zdroj: KEREKESFILM)Staval továrne a spolu s nimi celé mestá. Postavil Bataville vo Francúzsku,
Batanagar v Indii, Batadorp v Holandsku, Bataviu v Indonézii, Baťovany na Slovensku a Batatubu v Brazílii. Ak by v roku 1932 predčasne nezahynul, postavil by toho pravdepodobne oveľa viac.
Film Batastories zisťuje, ako žijú jeho myšlienky dnes. Peter Kerekes nakrúcal na štyroch kontinentoch, v Európe, Ázii, Afrike, Južnej Amerike, a sleduje miestnych ľudí, ktorí sa živia výrobou a predajom topánok.
Snívajú ako Baťa
V každej krajine sleduje film obuvníka, ktorého životná situácia je podobná tej Baťovej a formuje jeho ďalší život, osobnosť a názory. Každá časť filmu je portrétom jedného dnešného človeka, ktorý sa snaží uspieť.
V Indii žije chlapec, ktorý je siedmou generáciou obuvníka vyrábajúceho kožené sandále. Je ako malý Tomáš Baťa, ktorý sedával v dielni svojho otca a sníval o vlastnom podniku.
V kenskom Nairobi v obrovskom slume Kibera (600-tisíc ľudí) žijú dvaja bratia, ktorí utiekli z vnútrozemia a v hlinenom dome s plechovou strechou vyrábajú topánky z použitých pneumatík. Aj oni snívajú o tom, že vybudujú značku a ich topánky dobyjú svet tak, ako sa to podarilo Baťovi.
V kenskom Limuru žije dizajnérka, ktorá v Baťovom závode navrhuje topánky pre armádu podobne, ako to robil Baťa počas prvej svetovej vojny.
Nakrúcalo sa v Indii, v meste Batanagar, ktoré je dnes súčasťou Kalkaty, v meste Kolhapur, vo fabrike v Limuru v Keni, vo francúzskom Bataville, ktoré bolo jedným z prvých miest, ktoré Baťa postavil, v Brazílii v Batatube a v Bataypore, kde žije vnučka Jana Antonína Baťu, a v Zlíne.
Vo filme vystupujú pravnuk Tomáša Baťu Thomas Archer Bata, vnučka Monica Pignal, vnučka Jana Antonína Baťu Dolores Arambašič a obyčajní ľudia, ktorí majú tiež svoj sen a snažia sa, aby sa im splnil.
Film sa bude premietať aj 10. októbra na festivale Jeden svet.
