Vizionár Tomáš Baťa, ktorý bol v minulom storočí najväčším výrobcom topánok v Európe, vyvážal do sveta okrem obuvi aj myslenie a spôsob života. Staval továrne a spolu s nimi celé mestá.
Režisér PETER KEREKES o jeho životnom diele nakrútil dokument BATAstories. Baťovské mestá, ktoré navštívil, majú podľa neho aj po rokoch spoločnú vec - ducha spolupatričnosti.
Pre SME hovorí aj o tom, že všetky heslá, ktoré Baťa hlásal, sú dnes postavené na hlavu.
Čo vás inšpirovalo zhromaždiť tak veľa historického materiálu o Baťovi a spraviť z neho dokument?
Je to veľmi vtipná situácia - mňa pozvali, aby som film nakrútil. Francúzska televízia Arte France a Česká televízia každý rok spolu vyrobia jeden film o nejakej českej významnej osobnosti.
Spracovali už takto napríklad Václava Havla alebo Miloša Formana. Ja som ponuku nakrútiť film o Tomášovi Baťovi v prvom momente odmietol.
Prečo? Nezdal sa vám dosť zaujímavý?
Nikdy predtým som nad tým nerozmýšľal. Podmienkou bolo aj to, že film ponesie podtitul Baťa na piatich kontinentoch, a keďže ja stále cestujem, chcel som byť chvíľu aj doma.
Nakoniec ma presvedčila manželka, zdalo sa jej, že je to zaujímavá téma. Tak som na to prikývol.
S čím ste začali?
Úplne najťažšie zo všetkého bolo vymyslieť dokumentu nejaký princíp. Baťa zomrel v roku 1932, ľudia, s ktorými spolupracoval alebo ktorí si ho pamätajú, už neexistujú, vo filmových archívoch je maximálne jedenásť minút filmu so živým Baťom.
Dostupné fotografie sú až z neskoršieho obdobia jeho života a z toho najzaujímavejšieho pred prvou svetovou vojnou neexistuje nič. Takže som stál pred úlohou, ako urobiť 80 minút filmu o človeku, o ktorom neexistuje takmer žiadny materiál.
Ako ste to teda vyriešili?
Dostal som sa k veľmi útlej knižke, Baťovej autobiografii. Ešte pred smrťou bol v nemocnici, a keď sa nudil, napísal svoj životopis. A keďže to bol človek, ktorý sa snažil byť úsporný vo výrobe, bol taký aj v literatúre, písal hemingwayovským stručným štýlom.
