BRATISLAVA. Ak by sme mali vybrať jedného z najoriginálnejších súčasných spisovateľov píšucich po nemecky, Peter Handke by bol určite medzi nimi.
Je to rebel, provokatér, no zároveň výnimočný pozorovateľ, ktorý vidí aj to, čo ostatným ostáva skryté.
„Byť vnímaný je všetkým,“ hovorí. Preto dokáže aj tým najmenším detailom každodennosti pripisovať významy obrích rozmerov.
Za jeho literárnu tvorbu ho Švédska kráľovská akadémia ocenila Nobelovou cenou.
Publiku chcel zamotať hlavu
Avantgardný Rakúšan sa do povedomia prvýkrát dostal v roku 1966 vďaka dramatickej hre Nadávanie publiku.
Divákov, ktorí na jeho hru prišli, vtedy poriadne prekvapil. Namiesto klasických postáv boli hodinu na javisku štyria herci, ktorí divákov presviedčali, že to, čo im práve predkladajú, nie je žiadne klasické divadlo z minulosti, žiadny príbeh ani ilúzia.
V jej textoch sa krásne aj umiera. Kto je Olga Tokarczuková, ktorá získala Nobelovku za literatúru Čítajte Striedavo divákov urážali a sledovali, akých ohlasov sa od nich dočkajú. Oni, div sa svete, hercom tlieskali.
Predstavenie sa okamžite stalo kultovým: bola to provokácia a poézia zároveň.
Handke provokoval rád. Vždy a všade.
Keď vydal svoj Manifest, v ktorom sa zaprisahával, že nebude nikdy stáť nohami na zemi, vždy bude bezostyšne klamať a stavať veci na hlavu, netušil ešte, že jeden z jeho bodov sa časom určite naplní.
