BRATISLAVA. Nosí dredy a rada provokuje. Poľských nacionalistov, malomeštiakov, dogmatických katolíkov aj zástancov tradičného patriarchátu. No nielen účesom, ale najmä svojimi názormi a knihami.
Olga Tokarczuková, jedna z najvýraznejších a najoceňovanejších súčasných poľských spisovateliek, sa stala čerstvou držiteľkou Nobelovej ceny za literatúru za rok 2018.
Cenu získala až tento rok, pretože vlani sa Nobelova cena za literatúru neudelila pre škandál manžela švédskej poetky a členky akadémie Katariny Frostensonovej, ktorého obvinili zo sexuálneho zneužívania a vykorisťovania.
Sto rokov samoty v poľskej verzii
Prvá kniha - zbierka básní Mestá v zrkadlách - vyšla Olge Tokarczukovej na konci 80. rokov. O štyri roky neskôr, v roku 1993, debutovala románom Cesta ľudí knihy.
No prvý veľký medzinárodný úspech jej priniesol až jej tretí román Pravek a iné časy (1996). Práve vďaka tejto knihe ju kritici začali porovnávať so slávnym kolumbijským spisovateľom Gabrielom Garcíom Márquezom, autorom slávneho diela Sto rokov samoty.
