Na rozdiel od predchádzajúcich dlhometrážnych dokumentov slovenského filmára Petra Kerekesa 66 sezón a Ako sa varia dejiny celovečerný film Baťa, první globalista, ktorý má na Slovensku krotkejší názov BATAstories, vznikal v česko-francúzskej koprodukcii pre program Documania európskej kultúrnej televízie Arte.
Od Batagónie po Botostroj
Neznamená to, že ak by ho Kerekes nakrúcal sám na vlastný popud a vo vlastnej réžii, bol by to iný film.
Naopak – ak by nemal silných koprodukčných partnerov, pravdepodobne by vôbec nevznikol. Nakrúcali ho totiž okrem Česka, Slovenska a Francúzska aj v Indii, Afrike a Amerike.

Nedokážeme sa však vyhnúť dojmu, že adresátom je predovšetkým zahraničný divák, ktorý o baťovskom fenoméne nemá ani potuchy.
Veď v Česku ani na Slovensku hádam niet rodiny, ktorá by medzi predkami nemala baťovca – absolventa baťovských škôl či zamestnanca jeho podnikov.
Nemožno však odškriepiť fakt, že aj my, ich vnuci, Baťu poznáme najmä ako krutého kapitalistu z propagandistickej drámy Botostroj (r. K. M. Walló, 1954).
Celovečerný hraný dokument Karolíny Zalabákovej a Petra Babinca Batalives: Baťovské životy sa v roku 2017 českými kinami len mihol – a do slovenských sa vôbec nedostal.
Baťovci a baťovci
Kerekes hľadal iný kľúč. Popri najnevyhnutnejších základných faktoch, menách, dátumoch a číslach necháva rozprávať samotného Tomáša Baťu.