Štefánika si Slováci zvolili za Najväčšieho Slováka v ankete verejnoprávnej televízie.
Jeho príbeh je bohatý, no predsa o ňom doteraz nevznikol žiadny celovečerný film. Veľa sa hovorilo o pripravovanom projekte Generál s Milanom Ondríkom v úlohe Štefánika, ale aj ten je ešte len v procese.
Prvým celovečerným filmom o Štefánikovi, ktorý príde do kín 30. októbra, je film Cesta do nemožna. Je nakrútený ako kombinácia živej hranej akcie a animácie. Milana Rastislava Štefánika v ňom stvárnil TOMÁŠ MISCHURA.
V rozhovore pre denník SME hovorí, aké je to byť Milanom Rastislavom Štefánikom, ako sa hercovi nakrúca film, v ktorom sa prostredie dorába animáciou a aj čo je vo filme vymyslené.
Ako ste sa dostali k úlohe Milana Rastislava Štefánika vo filme Cesta do nemožna?
Samého ma veľmi ma prekvapilo, že táto úloha prišla bez stresov a konkurzov. Rovno mi zavolal producent a kameraman Michael Kaboš a povedal mi, že by ma chceli do úlohy Štefánika, či idem s nimi točiť film.
Vraj ma niekto niekde videl na jednom z predstavení a dal im na mňa tip, keďže hľadali nižšieho herca, ktorý má aj dramatickú aj komediálnu linku. Ale rozhodujúca bola zrejme tá výška, pretože aj Štefánik bol nízky. Ja mám 160 centimetrov, takže to približne sedí.
Okrem výšky sa však s reálnym Štefánikom vo filme celkom podobáte aj výzorom. Je to výsledok šikovného maskéra?
Boli scény, kde bolo treba napríklad ubrať z vlasov, lebo on časom plešatel. A, samozrejme, brada bola dôležitý prvok. Mnohým ľuďom je známa najmä dobová fotografia Štefánika v uniforme, na ktorej je hladko oholený, ale najmä v skorších rokoch, v čase pobytu v Paríži nosil bradu.
Osobnosť Štefánika bola počas komunizmu potlačená do úzadia. Dnes sa jeho sláva vracia, vyhral aj anketu RTVS Najväčší Slovák. Čo znamená byť Štefánikom pre herca? Je to zodpovednosť?
Priznám sa, keď som sa dozvedel, že mám hrať Štefánika, tak som zalovil v pamäti, čo sme sa o ňom učili na škole a snažil som sa si niečo občerstviť. Myslím si, že to nebol len problém komunizmu, ale je to problém aj súčasného dejepisu. Podľa mňa sa študenti dozvedia stále málo vzhľadom na to, aká významná postava našich dejín Štefánik bol.
Tomáš Mischura
- pochádza z Košíc
- vyštudoval herectvo na Akadémii umení v Banskej Bystrici
- od roku 2014 je členom Slovenského komorného divadla Martin
- spolupracoval aj s divadlami ako SND, Prešovské národné divadlo, DJGT Zvolen, Štátna Opera Banská Bystrica, Bábkové divadlo na Rázcestí
- je dvojnásobným držiteľom ceny Dosky
- hral vo filme Trhlina aj v seriáloch Prázdniny, Hotel, Vlci, Divoký zapadákov a pod.
- v novom filme Cesta do nemožna stvárňuje postavu M. R. Štefánika
Ja som bol, aspoň si myslím, celkom zodpovedný študent a čo som vedel zo školy, bolo, že bol astronómom, že bol letec, vedel som. ako zomrel a vedel som, že mal niečo spoločné s politikou. A tam sa moje vedomosti končili.
Tak som si otvoril knihu od Michala Kšiňana (historik, ktorý zasvätil Štefánikovi veľkú časť svojej vedeckej tvorby, pozn. red.) aj ďalšie, a úplne ma to dostalo. Čo všetko on absolvoval a dokázal, veď to je na štyri životy. Občas, keď si naňho spomeniem, až sa hanbím pri porovnaní, koľko toho zvládam vo svojom živote ja a koľko toho zvládol on.
Po tejto stránke, keď sa vám rozkryjú všetky karty Štefánika, áno, byť ním vo filme je zodpovednosť. Ale scenár je tu a vy sa do toho muste vrhnúť. Náš film je dokudráma, takže okrem toho, že rozpráva príbeh, má ambíciu aj podať informácie o jeho živote a aj ten scenár je tak písaný.
Zároveň je film náročný aj v tom, že prechádza dlhým obdobím Štefánikovho života. Začíname niekedy v roku 1904, keď je Štefánik v Paríži a končíme jeho smrťou. Síce niekto môže povedať, že je to len 15 rokov, ale on toho stihol naozaj veľmi veľa.
Aj preto je film akčný, dej sa rýchlo posúva, v každom obraze sa ocitáme na inom mieste, rozprávame inú linku. Je to taký slovenský Indiana Jones.
Tomáš Mischura ako štefánik na svojom poslednom lete vo filme Cesta do nemožna (zdroj: Cesta do nemožna)Spomínali ste, že ste sa začítali do kníh o Štefánikovi. Ako vyzerala vaša príprava na túto úlohu?
Chcel som preskúmať prostredia, v ktorých Štefánik vyrástol, bol som v Košariskách a bol som aj na Bradle. Som sa snažil vyťažiť z toho nejakú esenciu. Každá scéna bola nejakým spôsobom vystavaná a vypointovaná. Každú zo scén som bral ako jednotku, z ktorej som sa snažil vydolovať presne to, čo mali scenárista a režisér na mysli. Vyťažiť tú esenciu, lebo film chce ukázať mnoho tvárí Štefánika na jeho životnej ceste.
