David Koller: Slovensko sa nahnevalo a ožilo. Máte šancu vyhádzať ľudí z vysokých postov

Hovorí o sebe, že je občan Európy a Čechoslovák. Aj preto mu nie je jedno, čo sa deje na Slovensku, a podrobne to sleduje. Nebojí sa komentovať politické témy, ozvať sa, keď sú utláčané menšiny, alebo upozorniť na korupciu.

Keď sa po vražde novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej konal koncert na ich pamiatku, neváhal sa na ňom zúčastniť a zaspieval na ňom aj Krylove piesne.

Česká rocková hviezda, líder skupiny Lucie DAVID KOLLER nedávno prespieval Kryla aj pre film Amnestie, ktorý je aktuálne v kinách. V decembri bude mať na Slovensku akustické turné s kapelou Kollerband.

V rozhovore pre SME hovorí, kam sme sa dostali tridsať rokov po Nežnej revolúcii.

V novembri vás čaká v Česku veľké halové turné s kapelou Lucie, v decembri sa chystáte na Slovensko s komornými koncertmi s Kollerbandom. Je akustické turné pre vás oddychom po veľkých koncertoch?

Psychicky je to pre mňa asi trochu jednoduchšie, ale inak je to zhruba rovnaká práca. Dokonca by som povedal, že koncerty s Kollerbandom pre mňa znamenajú ešte viac práce, pretože odspievam vždy celý koncert, pričom s Lucie niečo spieva aj Robert.

Ale na veľkých koncertoch je väčší stres a tlak, je tam oveľa väčší frmol, oveľa väčšie množstvo ľudí a na človeka celý ten kolotoč inak pôsobí. A navyše, keď ľudia chcú voľné lístky, na veľký koncert sa ich niekdy prihlási aj päťsto.

Na komorných akustických koncertoch ľudia sedia, je tam intímnejšia atmosféra, interpret má vraj bližší kontakt s publikom. Je toto tá výhoda malých koncertov?

Už len atmosféra večera je iná. Páni prídu v oblekoch, panie sa tiež krajšie oblečú, vezmú kamarátku a urobia si príjemný večer. Vedia, že nepôjdu o štvrtej ráno po štyroch domov.

A aj divadelné prostredie, v ktorom sa koncert koná, dokáže všetkých vyprovokovať k tomu, ako sa bude celý večer asi odohrávať: ľudia vedia, že prídu a budú sedieť, nemusia sa nikde hojdať do rytmu a je to pre nich príjemné.

Znamená to, že vám starne publikum?

Vidieť, že ľudia, ktorí na tieto koncerty chodia v Česku, sú páni v rokoch a panie s kamarátkami, ako som hovoril, a idú si to užiť viac ako spoločenskú udalosť ako koncert. Idú do divadla.

Vidíte rozdiel medzi slovenským a českým publikom? U nás sa už ani do divadla nechodí v oblekoch.

Reč je trošku iná.

Mladí by možno povedali, že reč je úplne iná. A ako sa cítite na Slovensku?

Hrali sme na Slovensku aj so symfonickým orchestrom. Človek sa nechce stále opakovať, a preto aj hľadá nové príležitosti, ako si zahrať.

Snažíme sa hľadať nové formy koncertov tak, aby sa to fanúšikom neopočúvalo a aby sme si mohli zahrať niečo nové. Takže na Slovensko sa opäť tešíme. Máme to pripravené.

David Koller. (zdroj: ProMusic s. r. o.)

S Richardom Müllerom a Viki Olejárovou ste prespievali pieseň Pasážová revolta od Karla Kryla pre film Amnestie v orchestrálnej úprave Nikolaja Nikitina a v sprievode Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu s Petrom Valentovičom. Tvorcovia filmu vyzdvihovali, že i keď skladba vznikla v 60. rokoch, je stále aktuálna hodí sa aj k revolučným udalostiam. V čom vás Kryl oslovuje?

On bol naozaj viziónar, on bol Sibyla českého pesničkárstva a vôbec básnickej tvorby. Je to až fascinujúce, ako jeho texty dokážu stále rezonovať. Ja som jeho skladby hrával už ako chlapec, lebo to, čo je aj v nich, ten odpor k totalite, to bolo vo mne zakorenené už odmalička. To bola jedna z mála vecí, v ktorých sa človek môže vyspievať, a vedel som, že nie som sám, kto sa tým zaoberá a nenávidí nedemokratické systémy.

Film prišiel do kín v čase, keď si pripomíname tridsať rokov od Nežnej revolúcie. Zachytáva vzburu väzňov po amnestii prezidenta Václava Havla a priblíži tiež príbeh rodín úzko prepojených s bývalým režimom a jeho praktikami. Aký je váš odkaz k tridsiatemu výročiu Nežnej revolúcie?

Myslím si, že by sme mali dosiahnuť úplný zákaz komunistickej strany. Ani by mi neprekážali komunisti ako ľudia, kým budú niekde ticho dožívať, ale prekáža mi ich ideológia a že sú doteraz v štátnych funkciách.