BRATISLAVA. Napínavý politický thriller alebo trpká tragikomédia. Len tieto dve možnosti sa ponúkajú, ak chce niekto nakrútiť film o politickom a spoločenskom dianí na Slovensku. Načo vymýšľať nové príbehy, tie najabsurdnejšie vždy píše život sám.
Vie to Zuzana Piussi, ktorá natočila Ukradnutý štát, kde rozoberá rôzne verzie prepojenia štátu, mafie a záujmových skupín. Vedia to aj v televízii Joj, keď v tretej sérii seriálu Za sklom znovu otvorili vraždu Jána Kuciaka.
A vie to aj režisérka Mariana Čengel Solčanská, ktorá pred dvomi rokmi vo filme Únos oživila vraždu Roberta Remiáša. A spolu s ňou aj udalosti divokých deväťdesiatych rokov, keď v predzáhradkách ľudia nachádzali odrezané hlavy zabalené v igelitových taškách.
Vyvolala filmom ošiaľ, ktorý viedol k demonštráciám a zrušeniu Mečiarových amnestií.
Najnovšie sa spolu s Rudolfom Biermannom pustila do adaptácia do románu Sviňa od novinára Arpáda Soltésza, ktorého príbeh vedie až k vražde novinára.
Pri výbere námetu vyhrala opäť ich bytostná potreba opätovne formulovať, že znásilňovať, kradnúť a vraždiť sa nesmie.
„Umenie v našich podmienkach možno nemá moc meniť kolobeh dejín, ale má slobodu vysmiať sa tým, ktorí zabudli aké je to byť slušnými ľuďmi,“ hovorí Čengel Solčanská.
Nakrúcanie bolo rýchle
Hoci sám Soltész trvá na tom, že Sviňu treba čítať ako román a netreba v nej hľadať konkrétne fakty, šokujúce brutálnosti a zlo, ktoré sa usadilo v jeho fiktívnej Malebnej krajinke, veľmi nápadne pripomínajú zločiny, ktorými každý deň žijeme.
Každá z jeho postáv núti čitateľa chtiac či nechtiac rozmýšľať, akého žijúceho dvojníka má v realite.
