|
FOTO |
Dielo anglického spisovateľa Roalda Dahla (1916 - 1990) má nespochybniteľné miesto v nakladateľských programoch. A čo je dôležitejšie aj u širokého okruhu čitateľov. U nás vyšli ako prvé v roku 1987 jeho Fantastické poviedky a neskôr poviedkové výbery Cesta do neba a Aj jahňa môže zabiť. K nim sa teraz v preklade Veroniky Redererovej a Rudolfa Lesňáka ml. pripájajú štyri dlhšie poviedky Ľúbostné rošády (vyd. Slovenský spisovateľ, Bratislava 2004).
Majster fantastických a hrôzostrašných príbehov, čierneho humoru a skvelých poínt nikdy nepodľahol poklesnutému vkusu a zachoval si vysokú umeleckú úroveň.
Dahl má zvláštny dar vynaliezavosti a tá mu nedovoľuje rozvíjať iba základnú zápletku. Neustále ju posúva do nových a nových kontextov. Hneď v prvej poviedke Návštevník vytvorí celý reťazec napätia: rozprávačovi príde železnicou veľká debna a v nej dvadsaťosem nádherne zviazaných anonymných, rukou písaných kníh. Vysvitne, že sú to denníky jeho strýka Oswalda, o ktorom ich rodina nevedela vyše tridsať rokov a o ktorom bolo známe, že je veľkým milovníkom žien.
A tak sa centrálnou osou stane príhoda, ktorú tento zvodca zažije v sinajskej púšti, keď sa predtým na vrchole Cheopsovej pyramídy pomiloval s istou maurskou dámou. Cestou z auta ju vyhodí a vzápätí sa zhodou okolností dostane do nádherného zámku v púšti, kde žije aj majiteľova žena a dcéra: sexuálne dobrodružstvo sa zopakuje. Ibaže ráno Oswald nevie, s kým sa vlastne vyspal: či s majiteľovou manželkou, alebo dcérou - obe sa mu páčia rovnako. Vysvitne, že asi s ďalšou dcérou, ktorú však jej otec skrýva, lebo má lepru. A táto choroba sa prenáša telesným stykom.
Ďalšia poviedka Suka patrí viac do žánru vedeckej fantastiky. Istý odborník na vône, rozprávačov priateľ, pracuje na pokuse "prinavrátiť súčasnému človeku sexuálne návyky spred pol milióna rokov". A skutočne vyrobí destilát, ktorý spôsobí, že človek stratí stáročné civilizačné nánosy a správa sa ako zver. Poviedka je to najmenej vydarená - je v nej priveľa prešpekulovanej "vedeckosti".
Mimoriadne dômyselná je, naopak, Prešmyčka, kde sa chcú dvaja muži vyspať so ženou toho druhého. Tak, aby to manželky nespozorovali. Jednému ich známemu sa podobná vec totiž podarila. Nočnej realizácii predchádzajú dlhé, vtipné porady o všetkých možných detailoch (napríklad vymyslia tzv. leukoplastový identifikátor na prst).
Samozrejme, vrcholom je pointa: Dahl aj v tejto poviedke dosiahol, že ani tie najchúlostivejšie situácie nie sú obscénne, ale plné inteligentného humoru. Posledná poviedka - Záverečný akt, vyniká zasa psychologickou prepracovanosťou hlavnej postavy a dobrou kompozíciou. Dahl písal napínavo, vynachádzavo, originálne. Aj pre najnáročnejšieho čitateľa.
