Niektoré rozhovory pre Magazín o knihách patria do ríše temer neuskutočniteľnej fantázie. Niektoré vznikajú dlho ako tento. S asistentkou pána Gaimana som si písal asi pol roka, prekladali sme termíny telefonátov (teraz nie, letí na koniec sveta, teraz nie, píše, o týždeň nie, je na literárnom festivale...).
Až nakoniec ma požiadala, aby som jej poslal okruh otázok, čo by som sa chcel maestra spýtať. Poslal som, dúfajúc, že hádam do mesiaca mi príde ďalší mail, kedy by sa to hádam dalo telefonicky na desať minút... Mýlil som sa, ani nie po dvoch hodinách mi prišla mp3 s hlasom Neila Gaimana. „Hello, Martin!“ začal a pustil sa do rozprávania.
Žijeme v postfaktickej ére a pravda je len slovo. Aký je podľa vás rozdiel medzi lžou, klamstvom a fantáziou? Prečo potrebujeme fantastické príbehy?
Klamstvo je jednoducho čosi, čo nie je v skutočnosti pravda. A fantázia je niečo, čo sa určite nestalo alebo nemohlo stať, ale je výsledkom imaginácie. A predstavivosť je čosi, čo je súčasťou nášho života, priam ju potrebujeme na to, aby sme prežili. Navyše vo svete, v akom dnes žijeme.
Lebo niekedy je skutočnosť nepredstaviteľná. Ale dobré fantastické príbehy sú síce o ľuďoch či tvoroch, ktorí neexistujú, o svete, ktorý sme si vymysleli, ale ktorí majú pocity, vzťahy, nálady ako ľudia v skutočnom svete. Sú vlastne zrkadlom nášho sveta.
(zdroj: Archív SME)Každý ich pohyb, každá akcia a situácia sú vlastne reálne, musia byť uveriteľné. Fikcia musí čitateľa uspokojiť, musí jej uveriť, akoby bola reálna a pravdivá. Alebo ešte pravdivejšia ako realita. A toto uspokojenie či hlad po pravde lož nedokáže uspokojiť.
Jednou z mojich najobľúbenejších kníh sú Americkí bohovia. Prečo vlastne potrebujeme nejakých bohov? Je to naša obava z prázdna či strach?
Možno potrebujeme vysvetlenie pre svet, ktorému vlastne nerozumieme. Alebo je to naša potreba a túžba veriť, že existuje niečo väčšie, ako sme my sami, niečo lepšie, statočnejšie, morálnejšie. Každá z civilizácií si vytvorila svojich bohov, každá si stvorila niečo, v čo potrebuje veriť.
Ak sa bohovia strácajú, ak prestávajú mať zmysel, je niečo v civilizácii v neporiadku, civilizácia zaniká. To je vlastne aj téma románu Americkí bohovia. Existujú len vtedy, keď v nich niekto verí.
Severská mytológia – ďalší z vašich románov hovoriacich o vzťahu bohov a ľudí – je veľkým prerozprávaním mytologických príbehov s riadnou dávkou korenia paródie. Môžeme sa smiať bohom?
Áno, samozrejme. Musíme. Bohovia môžu byť neuveriteľne malicherní. Je tu jeden strašidelný príbeh v Biblii. Z proroka Eliáša si niekoľko detí uťahovalo, že má plešatú hlavu. Kričali naňho na ulici.
