„Rád by som v čitateľovi vzbudil túžbu a možnosť ísť stráviť deň do Amiens...“ napísal Marcel Proust, keď prekladal dielo La Bible d Amiens (Biblia z Amiens) od Johna Ruskina.
Zatúžila som na vlastné oči vidieť a zistiť, prečo sa Proust pri preklade tak nadchol najväčšou gotickou katedrálou vo Francúzsku. Veľmi som chcela vedieť, prečo mal mesto Amiens tak rád.
Prišli sme do Amiens vlakom, tak ako to robievali anglickí cestovatelia. Pred železničnou stanicou šípky na ceduľke ukazujú doprava smerom ku katedrále a doľava smerom k múzeu Jula Verna.
Ráno sme sa rozhodli ísť po stopách Marcela Prousta presne tak, ako to odporúčal: „Prejsť peši ulicou la rue des Trois-Cailloux, zastaviť sa na chvíľu, aby sa človek udržal v dobrej nálade, kúpiť si pár koláčov a bonbónov v jednej zo šarmantných pekární-cukrární, zabočiť doprava a vyjsť priamo k južnému transeptu, ktorý má v sebe skutočne niečo, čím sa musí každému zapáčiť.“

Pod oblohou s oblakmi hroziacimi, že každú chvíľu spustia dážď, sme prechádzali trhom na pobreží rieky Somme. Pohľad nám šaltoval medzi veľkými rajčinami, debničkami jahôd a broskýň a stredovekými fasádami na opačnom brehu rieky. S drevenými fasádami a špicatými strechami starých domov kontrastovali farebné poháre a servítky na stoloch v prístave, čakajúce na svojich obedných klientov. Všetko sa to odrážalo na vodnej hladine.