Dobrodružstvo za volantom F1 môže byť vzrušujúce, ak ho opíše dobrý reportér, ktorého pohľad nezužuje výhľad z pretekárskej prilby.
Hneď na začiatku sa priznávam, že preteky formuly jeden považujem za absurdnú šou, ktorá rozhodne nie je športom, ale veľkým hlučným cirkusom. Navyše, aby sme boli trendy, je to jedna zo zábav, ktorá zanecháva extrémnu uhlíkovú stopu: uvážte, jeden F1 tím spotrebuje približne 1600 litrov pretekárskeho benzínu za víkend pretekov, čo by autu s priemernou spotrebou stačilo spokojne na rok jazdenia.
Ferrari sa presúva z pretekov na preteky štyridsiatimi kamiónmi a nalieta viac než 300-tisíc kilometrov ročne.
Tip pre protestantov – ak ste z cirkusov už vyhnali zvieratá, dajte sa na protesty proti F1.
Kari Hotakainen: Neznámy Kimi Räikkönen (prel. Z. Drábeková, Ikar, 2019) (zdroj: Archív SME)A športovec? Veď šofér auta, ktoré rozváža toaletný papier, je nepochybne užitočnejší pre ľudstvo ako šofér sediaci v technicky síce nadpriemerne vyladenom aute, ale užitočnosť jeho krúženia 290-kilometrovou rýchlosťou po päť-, šesťkilometrovom okruhu je minimálne otázna. Ak nepovieme priamo, že je to obludárium.
A napriek môjmu odporu k motošportu bola pre mňa kniha Kariho HotakainenaNeznámy Kimi Räikkönen zaujímavá. Najmä vďaka schopnosti autora vytvoriť výbornú – použijem klišé slovo zo športového žargónu – strhujúcu atmosféru.
