Väzni v Leopoldove ukázali prezidentovi Havlovi holý zadok a možno aj mali dôvod. Jeho porevolučné amnestie neboli ani šťastne naplánované, ani šťastne formulované, ani šťastne pochopené.
Súvisiaci článok Režisér Amnestií: Vzbura v Leopoldove bolo šialenstvo, každý nám ju opísal inak Čítajte Neplánoval prepustiť všetkých väzňov, ani znížiť tresty všetkým.
No v atmosfére euforických zmien sa spoza mreží mohlo tým naivnejším zdať, že s komunistickým režimom padá aj dôvod držať ľudí zavretých - v inštitúcii, ktorá patrila medzi jeho symboly.
Že vraj má každý dostať šancu začať znovu. Tak prečo ju nedostali všetci?
Takto asi vzniká frustrácia.
V Leopoldove sa v marci 1990 stalo, že všetko to napätie a sklamanie vyústilo do vzbury. Väzni uvoľnili svoje napätie, zmocnili sa liekov aj jedla, vyrobili si zbrane, obsadili strechy, rozložili ohne a ako rukojemníkov zadržali tých, čo sa k rebélii nechceli pridať.
Všetkým silovým zložkám sa vysmiali. Nikoho nepočúvali, nič nerešpektovali, pustošili. Za niekoľko hodín vytvorili škody vo výške desiatok miliónov korún a vykoledovali si ozbrojený zásah.
Násilie si vypýtalo nové násilie.
Pre filmárov je takáto udalosť nesmierne vďačná príležitosť, u nás si však na ňu nikto doteraz netrúfol. Pretože ak to nemá dopadnúť ako fraška, taký náročný projekt si vyžaduje šikovných a sebavedomých tvorcov.
Za takých sa prihlásil tím okolo režiséra Jonáša Karáska a producenta Maroša Hečka. S rozpočtom okolo dvoch miliónov eur nakrútili Amnestie.
Divákom na premiére však pre istotu Karásek povedal: Veľa od toho nečakajte, je to slovenský film. Žartoval.
Kto je šikovný, upúta na seba pozornosť
Drahoš Lupko, ktorého hrá Juraj Bača, je v zásade slušný a inteligentný väzeň. Sedí, pretože bratislavskému snobovi ukradol zbierku vzácnych obrazov. Chcel utiecť na Západ.
Je október, niekoľko týždňov pred revolúciou.
