Na poslednej strane knihy Tvoja izba píše Michaela Rosová autorskú poznámku: „Toto je umelecká próza, dielo fikcie; akékoľvek podobnosti s reálnymi postavami či udalosťami sú čisto náhodné.“
Autor recenzie sa už roky nepohybuje v literárnych kruhoch, neovláda zákulisie, nie sú mu známe žiadne ani zjavné súvislosti medziliterárnych vzťahov v tomto prostredí, a tak aj keby bola Rosovej novela hneď aj prózou s výrazne autobiografickými črtami, ako o tom píše na svojom blogu Mika Rosová, určite by na to neprišiel - a tak je mu to vlastne jedno.
Michaela Rosová: Tvoja izba (vlastným nákladom autorky 2019)Navyše sa môže sústrediť na to, ako to Michaela Rosová napísala – pozícia, že ani autor recenzie nevie, ako poznamenal náš čítankový klasik Hečko, pokiaľ siaha autorkin život a kde sa začína jej tvorba, je mu teda ľahostajná.
Podobné poznámky zvyčajne píšu autori typu Arpáda Soltésza, ak chcú vopred upozorniť čitateľa a napríklad Mariana K. či Roberta F. a ich právnikov, že ak sa plánovali v tých hnusných literárnych postavách spoznať, nebude to také ľahké, drahá, úspešne zažalovať autora drsného krimirománu a pred súdom aj obstáť s dôkazovou agendou – druhou stranou mince je, že kto by sa už chcel v takých obludných postavách aj nájsť.
