BRATISLAVA. „Vy ožralci. Kňažko ožralý, Vašarička nafetovaná, hanbite sa, čo robíte. Chodíte po meste jak žobráci, keď robíte takú akciu, ste si mali peniaze zaobstarať. Však ste milionári, máte domy, chaty, autá.“
Počas novembrovej revolúcie prichádzali do divadla aj negatívne naladené listy, občania hercov z tribún urážali.
Nie každý sa stotožňoval s tým, že namiesto hrania vystupujú na verejnosti.
Ako mali rozumieť tomu, že herci, ktorých tak dobre poznali z divadiel a televízií, zrazu prehovárali sami za seba, mali vlastné vyhradené názory, odvážili sa vzoprieť režimu a hľadať spravodlivosť? Majú im veriť, či aj to len hrajú?
Aj o tom je nová inscenácia SND Dnes večer nehráme, ktorá mala cez víkend premiéru.
Hrať či nehrať
Režisér Jiří Havelka nechcel na revolúciu spred tridsiatich rokov nahliadať cez politiku a ideológiu. Vraví, že v posledných rokoch sa rozmohlo politické divadlo a to zužuje možnosti, ako sa na hru diváci pozerajú.
Hľadal niečo iné a našiel v samotnom organizme divadla, v jeho budove a v hercoch, ktorí boli v Novembri na ulici.
„Objavili sme záznam zo skúšobní starej budovy SND, kde sa niekoľko dní po 17. novembri vedú debaty medzi vedením divadla, hercami aj vedením kultúrnych inštitúcií štátu, o tom, či hrať alebo nehrať, či štrajkovať alebo nie. To bola situácia, na ktorej sa dala celá inscenácia postaviť,“ hovorí.
