Deväťročná Benni dokáže vyzerať ako svetlovlasý anjelik. Keď sa však naštve, a to sa stáva často, hádže stoličkami a kričí, až praskajú okenné tabule. Celovečerný debut scenáristky a režisérky Nory Fingscheidtovej Narušiteľ systému tento rok získal Strieborného medveďa na Berlinale, na festivale v Karlových Varoch sa prebojoval do diváckej top 10 a teraz ho Nemecko posiela do oscarového súboja.
Výkon Heleny Zengelovej v role nezvládnuteľného dievčaťa, ktoré ide z ústavu do ústavu, vyráža dych. Ako ste ju objavili?
Pri písaní scenára som si myslela, že dievča, ktoré by niečo také dokázalo zahrať, nikdy nenájdeme. A keby sme ho aj našli, tak to nedovolia jeho rodičia. Navyše som neverila, že by sme ho objavili cez herecké agentúry, skôr som myslela na kluby bojových umení. Ale dala som sa prehovoriť na klasický casting.
Nastúpila prvá skupina dievčat z agentúr a Helena bola číslo 7. Nikdy som si Benni nepredstavovala svetlovlasú, a teraz som ju mala pred sebou: blondínku, ktorá bola na prvý pohľad fyzicky silná a bavilo ju hnevať ostatných.
Ste certifikovaná herecká koučka. Ako vám to pomáhalo pri práci s Helenou?
Veľmi. Ten kurz som absolvovala ešte pred štúdiom réžie. Dal mi empatiu a schopnosť pomôcť hercom nájsť vlastnú inšpiráciu, naučil ma nebáť sa ich a oslobodiť sa od vlastných predstáv o ich výkone. Veľa režisérov je vnútorne veľmi neistých, čo herci vycítia, začnú sa potom sami pozorovať a je to v keli.
Už len režírovať deti je náročné, ale vy ste si to ešte skomplikovali: ako ste nakrúcali scény, kde Benni beží cez rušnú ulicu, bije sa s deťmi a neustále vykrikuje?
Helena pre svoj vek mohla pracovať len päť hodín denne – a to za deň stihnete ledva jednu náročnejšiu scénu. Napríklad tú cestu sme uzavreli, autá na nej šoférovali kamaráti a na všetko dozeral koordinátor kaskadérov. Musí sa to starostlivo naplánovať a päť hodín je naraz fuč.
Narušiteľa systému malú plavovlasú Benni stvárnila Helena Zengel (zdroj: Foto - kineofilm, Berlinale)
Aj na bitky sme mali koordinátora kaskadérov. Najľahší bol ten krik. Helena proste len chcela pochopiť Benniinu motiváciu. Vysvetlila som jej napríklad, že zúri, pretože ju dospelí nútia chodiť do školy, kde ju deti šikanujú. Helena povedala – to chápem, ale čo mi tie deti robia?
Uviedla som jej niekoľko príkladov a povedala Helene, že z nej majú mať dospelí strach. Úplne ožila a povedala – to zvládnem! Benni sme vnímali ako niekoho, kto má superschopnosti, a ten krik medzi ne patrí.
