SME
Štvrtok, 2. február, 2023 | Meniny má Erik, Erika

Na bohatstvo cirkvi sa na Ukrajine nik nepozerá vyčítavo, hovorí režisér Praus

Život v kláštore nie je pre každého.

Režisér Erik Praus.Režisér Erik Praus. (Zdroj: SME - Marko Erd)

Každý návrat na Ukrajinu pre nakrúcanie filmu bol preňho ako návrat v čase. Režisér ERIK PRAUS nahliadol do uzavretého sveta pravoslávnych mníchov, aby zistil, aké to je zasvätiť život Bohu. Nakrútil o tom dokumentárny film Volanie, ktorý mal minulý týždeň premiéru v kinách.

Pre SME hovorí, že hoci sa v dnešnom svete zdá, že najdôležitejší je úspech, kariéra a peniaze, film ukazuje, že to tak nemusí byť.

Všetci traja hlavní protagonisti sa zriekli svetského života a rozhodli sa svoje dni venovať Bohu. Zaujímavé je, že ani jeden z nich predtým nebol veriaci. Čo bolo pre nich motívom vstúpiť do kláštora?

SkryťVypnúť reklamu

Každý z nich mal iný príbeh a do kláštora ich doviedli rôzne cesty. Otec Gabriel mi povedal, že keď ho tam na pár dni priviedol jeho kamarát farár. Pochádza z mesta, kde sa narodil marxista Trockij, teda prišiel z hlbokého komunizmu.

Keď prišiel do kláštora, po troch dňoch cítil, že je doma. Prirovnal to k tomu, že to bolo, ako keď sa stretnú dvaja ľudia a vedia, že je to na celý život. Jemu sa stalo to isté, nezostúpilo k nemu žiadne svetlo a nevidel zázračné hviezdy, jednoducho pochopil, že tam patrí.

Otec Nazarij žil divokým kapitalizmom, až takým mafiánskym spôsobom, v deväťdesiatych rokoch po rozpade Sovietskeho zväzu mal veľa peňazí z rôznych kšeftov. Dostal sa do vážneho sporu so svojím spoločníkom, kde už išlo o život. Zľakol sa toho, čo by mohol urobiť a vtedy sa začal nad sebou zamýšľať a odišiel z bohatstva do askézy.

SkryťVypnúť reklamu

Tretí, najmladší otec Vicilentius žil vo svete drum 'n' bass", marihuany a snoubordingu. Život sa mu skomplikoval a kláštor bol sprvu preňho únikom pred problémami. Až časom pochopil, že to bola jeho cesta. Žiadny z nich tam nemusí byť, no pre nich je to rozhodnutie na celý život.

Ako vznikol nápad nakrútiť dokument, kde budú hlavnými postavami mnísi? Je to netradičný námet.

Vzniklo to úplne náhodou. Od kolegu som dostal tip na pútnické miesto na Ukrajine a chceli sme o ňom pre RTVS nakrútiť krátky film. Keď som do prostredia Počajivskej lavry prišiel prvýkrát, miesto ma hneď opantalo svojou magickou atmosférou.

Pripadalo nám s dramaturgickým tímom veľmi zaujímavé urobiť film o ľuďoch, ktorí tam žijú a ktorí sa vzdali svetského života kvôli Bohu.

SkryťVypnúť reklamu

Vraj vám nikdy nenapadlo, že budete niekedy nakrúcať film v kláštore. Vyžadovalo to na začiatku aj nejaké povolenia a súhlasy s filmovaním?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Samozrejme, a bola to komplikovaná genéza, schvaľovací proces bol zdĺhavý. V prvých dňoch sme do kláštora prišli s kňazmi z východného Slovenska, ktorí nám pomohli otvoriť dvere. Zo začiatku nám však mnísi nedôverovali. Jednak sme neboli pravoslávneho vyznania, nepáčilo sa im ani to, že sme z Európskej únie, boli sme pre nich ľudia z úplne iných dimenzií.

Ale po dlhých dohodovaniach nakoniec aj vrchný predstavený kláštora súhlasil, lebo pochopil, že film môže byť na úžitok aj pre nich, bude akousi správou o živote kláštora. Upozornil nás však, že ak si vyberieme nejakých ľudí do filmu, musia súhlasiť najmä oni.

SkryťVypnúť reklamu

A ako ste ich vyberali?

Od začiatku nás sprevádzal otec Gabriel, vedel som, že on by bol do filmu zaujímavý. Zoznámil ma s otcom Nazarijom, mužom, ktorý predtým, ako vstúpil do kláštora, bojoval v Afganistane. Aj jeho som presvedčil, že to bude dobrý projekt a diváci, veriaci aj neveriaci, si z filmu niečo odnesú.

Chcel som ešte niekoho tretieho a vtedy mi otec Nazarij poradil, nech vyberiem aj niekoho mladšieho a dohodil nám otca Vicilentiusa. Mal okolo tridsiatky a zvláštne pre mňa bolo, že som mu musel hovoriť otec, hoci bol odo mňa o desať rokov mladší.

Dali sa mnísi presvedčiť hneď alebo ste na niektorého z nich museli ísť takticky?

My sme za nimi až tak často nemohli chodiť. Vedeli môj zámer, že nehľadám nič, čím by som im poškodil. Preto súhlasili pomerne rýchlo, bolo to pre nich aj akési spestrenie každodenného života v kláštore.

SkryťVypnúť reklamu

Nebáli sa hovoriť o sebe pred kamerou a otvoriť sa vám?

Samozrejme, odstup tam bol a vo filme to aj trochu cítiť. Všetko nepovedia, ale myslím si, že aj pre iných je ťažké hovoriť o sebe. Snažili sme sa z nich vytiahnuť všetko, čo sa dalo.

Sú zmierení aj s tým, že už nikdy nebudú žiť so svojou rodinou? Dá sa to vôbec?

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  2. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  3. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  4. Dodajte vašej pokožke šťavu
  5. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  6. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to
  7. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  8. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  1. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  2. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  3. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  4. Dodajte vašej pokožke šťavu
  5. Trh s nehnuteľnosťami praje prenájmom
  6. Wüstenrot rástol v segmente životného aj neživotného poistenia
  7. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  8. O najlepšie komunikujúcich značkách rozhodne aj verejnosť
  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 11 942
  2. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 10 894
  3. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 4 427
  4. Dodajte vašej pokožke šťavu 2 337
  5. Zdravie bez liekov. Lekár namiesto nich predpisuje studenú vodu 2 212
  6. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 1 645
  7. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 1 209
  8. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia 1 021
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Roman Kebísek: Ostrolúcka písala o Štúrovi ako orlovi a o sebe ako lastovičke
  2. Katarína Chudá: Floriografia: tajné symboly a odkazy v maľbách
  3. Ľuboš Vodička: O Ivančiciach na Morave a (nielen) o ich slávnych rodákoch
  4. Milan Buno: Ktorú z týchto TOP 15 kníh roku 2022 máte doma alebo ste čítali?
  5. Ľuboš Vodička: Kam v Budapešti, keď prší? Koller Art Gallery
  6. Milan Buno: 7 knižných tipov: 33 skutočných príbehov, ktoré vás nabijú energiou a nádejou
  7. Katarína Chudá: Vrah so schizofréniou kresliaci víly: Viktoriánske maľby víl
  8. Katarína Chudá: Niko Pirosmani: ťažký osud geniálneho umelca
  1. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 5 618
  2. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 740
  3. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 3 876
  4. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 3 763
  5. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 687
  6. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 3 566
  7. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca. 2 900
  8. Simona Kyselicová: Ako sa najhorší rok v mojom živote stal najlepším učiteľom. 2022, dámy a páni! 2 423
  1. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  2. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  3. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  5. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  6. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  8. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
SkryťZatvoriť reklamu