Raz k tomuto muselo prísť. Ako malý chlapec si Miro Žbirka niekoľkokrát počas týždňa zbalil knihy a zošity, utiekol zo školy a šiel pozerať film Hard Days Night. Predstavoval si, že je Paul, John, George, Ringo, jeden z nich.
Dnes koncertuje s hudobníkmi, ktorí tri roky hrali s Paulom McCartneym. Predviedli sa v Londýne, budú v Prahe aj v Bratislave.
Toto spojenie sa zdá viac ako logické. Napriek tomu Meky Žbirka hovorí o tom, ako sa mu roztrasú kolená vždy, keď pristúpi k mikrofónu v nahrávacom štúdiu Abbey Road. Tam musí slovenský hudobník zabudnúť na pohodlie a pocit istoty, aké mal doma, pretože tam si situácia vyžaduje vyššiu úroveň.
V takej situácii bol vďačný aj za výborné francúzske raňajky, ktoré ako veľký frankofil a milovník francúzskeho filmu v Londýne objavil.
Ako hudobníka zmení, keď pri ňom stojí taká kapela?
Viete, kedysi sme sa mali na čo vyhovárať. Vraveli sme si: keby sme aj my mali také štúdio, to by bola nahrávka! Teraz som však v takom štúdiu sedel a nemal som sa na čo vyhovárať.
Na začiatku, v tom nadšení som si neuvedomoval, ako to na mňa pred mikrofónom zapôsobí. Pozeral som sa na nich, na mixpulty a vravel som si: teraz kto mi pomôže? Veď oni sa medzi sebou bavili v štýle: Hej, teraz som točil s Tomom Jonesom, to je great guy! A ja mám teraz po niečom takom nastúpiť a začať spievať?

Čoho sa bojíte?
Obávam sa asi tak, ako keby sa uvoľnilo miesto vo futbalovom klube Arsenal a ja by som mal zrazu nastúpiť na krídle. Rád si zahrám, ale na druhej strane...
Je to stres?
Som si vedomý toho, že ma bude počúvať niekto, kto mal v slúchadlách aj Paula McCartneyho. To sa potom darček, že nahrávam v Abbey Road, mení na niečo celkom iné. Dozviem sa, aké sú moje skladby, dozviem sa, ako som ich zaspieval, to treba absolvovať s pokorou.