So Stephenom Kingom je kríž. Jeho romány, novely a poviedky sú nesfilmovateľné. Presnejšie: neprežijú bez ujmy prenos do „bežnej“ filmovej minutáže.
Spisovateľ si často dopraje stovky strán, odkazuje na iné svoje diela, postavy, javy a reálie zo svojho univerza. Jeho rozprávanie je plné vedľajších línií, odbočiek, opisov, úvah a pozorovaní.
Problém je, že všetky tieto bežné literárne postupy, nástroje a motívy nemožno adaptovať do divácky vďačnej atraktívnej podoby.
King vie, že každý máme svoje vlastné strašidlá, ktoré v nás budia obavy, strach, hrôzy, traumy. Preto píše tak, aby si každý čitateľ vedel prispôsobiť text sebe, interpretovať ho po svojom, pre seba.
Lenže divácky komerčný film nemôže byť abstraktný. Práve naopak: musí nehmotné, zámerne nezreteľné spisovateľove predstavy zobraziť naplno a doslova.
Seriál mu pristane
Keď sa potom fanúšik Kingových románov vyberie do kina, vidí nie svoju, ale cudziu interpretáciu.
Neprekážalo by to, ak by bola kvalitná a zaujímavá, no spravidla ide o spoločnú interpretáciu producentskú, scenáristickú a režisérsku, nevyhnutne zjednodušenú, často upravenú podľa poučiek tovaroznalectva a marketingu.
Dôsledkom je sklamanie a odmietnutie.
