SME
Piatok, 22. január, 2021 | Meniny má ZoraKrížovkyKrížovky

Veronika Tóthová Homoľová: Nie všetky Wintonove deti mali život so šťastným koncom

Adoptívni rodičia z Anglicka museli za deti zaplatiť.

Rodičia posielali deti do Anglicka, aby ich zachránili pred nacistami. Rodičia posielali deti do Anglicka, aby ich zachránili pred nacistami. (Zdroj: Miroslav Homola)

Je ťažké predstaviť si, že by posledné spomienky na rodičov boli len ich ruky, ktorými sa lúčili, keď ich posielali do cudzej krajiny, k úplne cudzím ľuďom.

Reportérka, spisovateľka a režisérka VERONIKA TÓTHOVÁ HOMOLOVÁ vyhľadala niektoré z takýchto československých detí, ktoré presne túto spomienku na rodičov majú. Počas druhej svetovej vojny ich pred pred zverstvami nacistov zachránil sir Nicholas Winton a poslal ich vlakom do Anglicka k novým rodinám. Z ich príbehov nakrútila celovečerný dokument Ruky na skle.

SkryťVypnúť reklamu

Pre SME ďalej hovorí aj o tom, kedy mala pocit, že je už ľudsky neslušné pýtať sa obetí na osobné zážitky s nacizmom a aj to, že presvedčeného extrémistu nepresvedčí.

Dalo by sa povedať, že väčšinou ide o príbehy so šťastným koncom?

Príbeh Wintonových detí sa na prvý pohľad zdá, ako príbeh so šťastným koncom. Deťom sa podarilo vycestovať a tým sa zachránili pred nacistami. No väčšina detí, viac ako osemdesiat percent z nich, už viac svojich rodičov nikdy nevidela, pretože zahynuli v dôsledku nacistického prenasledovania, najčastejšie v koncentračných táboroch. Takže už len z tohto pohľadu to nemôže byť úplne šťastný príbeh.

A aj keď tam bola určitá malá skupina detí, o ktorých hovorí aj náš film a ktoré sa s rodičmi ešte niekedy stretli, aj u nich došlo k tomu, že to nebol úplne príbeh so šťastným koncom. Rodina mala problém znova sa sceliť a opäť plnohodnotne fungovať.

SkryťVypnúť reklamu

Jedna z nich, Zuzana Marešová, ktorá v dokumente vystupuje spomínala, že to bola ukradnutá časť jej života a že už nebolo možné sa rodine priblížiť a vzťahy znovu vybudovať. Takže boli aj takí, ktorí o svojej záchrane nehovorili v dobrom.

Áno, presne tak. Ona to pomenovala veľmi presne a veľmi otvorene, boli sme až zaskočení. Pýtala som sa jej, či to môžeme takto vo filme použiť, a ona povedala že áno.

Chcela ukázať, že aj tí, ktorí mali to šťastie, že sa im rodičia zachránili, nemali potom jednoduchý osud. Takže ani to nebol vlastne šťastný koniec.

V dokumente vystupuje päť týchto detí, dnes už osemdesiatnikov. Bolo ťažké ich vypátrať?

Prišla som k ním náhodou. Spolupracovník z Veľkej Británie sa zoznámil s jednou z nich, lady Milenou Grenfell.

SkryťVypnúť reklamu

Pôvodne bola myšlienka spraviť medailón alebo krátky dokument iba o nej, a hlavne o tom ako chodí po školách, a hovorí deťom, čo zažila. Pýta sa ich napríklad, čo by si zbalili do jedného kufríka, keby boli na jej mieste.

Nakoniec sme sa rozhodli, že za ňou vycestujem a uvidíme, čo z toho bude. Neuveriteľne sme si ľudsky sadli, navyše bola ochotná porozprávať nám o svojom živote, do dokumentu oslovila aj sestru z Ameriky, ktorá sa v tom období chystala do Čiech.

Postupne sa nabalili aj iní, ktorým o nás lady Milena hovorila. Zaujímavé je to, že štyri z piatich príbehov boli o tom, že rodičia, alebo aspoň jeden z nich, sa nakoniec počas vojny zachránili. Iba v príbehu Huga Maruma celá rodina zahynula.

Väčšina z takmer sedemstovky Winstonových detí sa však už s rodinou nikdy nestretla, prečo ste neukázali viac takýchto osudov?

SkryťVypnúť reklamu

My sme sa snažili osloviť aj takých, ale nikto z nich, okrem Huga Maroma, už nebol ochotný rozprávať.

Buď už boli veľmi chorí, alebo mali pocit, že už svoj príbeh niekomu povedali a stačí to. Jeden mi to povedal veľmi pekne – Čím som starší, tým viac si uvedomujem, o čo všetko som prišiel.

Keď som bol mladý, bol som rád, že som to prežil, skončila sa vojna a všetci sme žili v eufórii, dokázal som vytesniť, že mamu už nikdy neobjímem. Ale odkedy mám deti a vnúčatá, je to stále ťažšie a ja už o tom nevládzem hovoriť.

A ako ste si získali dôveru tých, ktorí boli ochotní o minulosti rozprávať?

Nebol to môj prvý dokument ani prvé stretnutie s ľuďmi, ktorí prežili niečo traumatické a museli sa s tým nejakým spôsobom vyrovnať. Už som sa naučila, ako sa pýtať a kedy zostať ticho a možno sa práve tak dozvedieť viac.

SkryťVypnúť reklamu

Napríklad u Huga Maroma bolo úžasné to, že bol ochotný sa s nami stretnúť v Prahe, aj keď mal už len jeden voľný deň pobytu tam. Mala som pocit, že by som sa mu za to mala nejakým spôsobom odvďačiť. Kúpila som mu aspoň staré známky.

Keď som mu ich dávala, pozrel sa na mňa rozžiarenými očami, a povedal mi: Veronika, urobili ste mi neuveriteľnú radosť, pripomenuli ste mi môjho otca, on kedysi zbieral známky.

To sú dojímavé náhody.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C68YN na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M68YN na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Hygge ako životný štýl
  4. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  5. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  6. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  7. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  8. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  9. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  10. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 33 792
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 32 786
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 13 931
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 10 260
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 212
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 625
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 935
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 675
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 631
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 615
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Miroslav Marček na hlavnom pojednávaní v prípade obžaloby za vraždu Jána Kuciaka, Martiny Kušnírovej a Petra Molnára začiatkom roka 2020.

Miroslav Marček si odpykáva trest 25 rokov za tri vraždy.

3 h

Už stihol vydať zásadné nariadenia.

1 h
Marcel Slávik

Sulík naňho podal trestné oznámenie.

6 h