SME

Veronika Tóthová Homoľová: Nie všetky Wintonove deti mali život so šťastným koncom

Adoptívni rodičia z Anglicka museli za deti zaplatiť.

Rodičia posielali deti do Anglicka, aby ich zachránili pred nacistami. Rodičia posielali deti do Anglicka, aby ich zachránili pred nacistami. (Zdroj: Miroslav Homola)

Je ťažké predstaviť si, že by posledné spomienky na rodičov boli len ich ruky, ktorými sa lúčili, keď ich posielali do cudzej krajiny, k úplne cudzím ľuďom.

Reportérka, spisovateľka a režisérka VERONIKA TÓTHOVÁ HOMOLOVÁ vyhľadala niektoré z takýchto československých detí, ktoré presne túto spomienku na rodičov majú. Počas druhej svetovej vojny ich pred pred zverstvami nacistov zachránil sir Nicholas Winton a poslal ich vlakom do Anglicka k novým rodinám. Z ich príbehov nakrútila celovečerný dokument Ruky na skle.

SkryťVypnúť reklamu

Pre SME ďalej hovorí aj o tom, kedy mala pocit, že je už ľudsky neslušné pýtať sa obetí na osobné zážitky s nacizmom a aj to, že presvedčeného extrémistu nepresvedčí.

Dalo by sa povedať, že väčšinou ide o príbehy so šťastným koncom?

Príbeh Wintonových detí sa na prvý pohľad zdá, ako príbeh so šťastným koncom. Deťom sa podarilo vycestovať a tým sa zachránili pred nacistami. No väčšina detí, viac ako osemdesiat percent z nich, už viac svojich rodičov nikdy nevidela, pretože zahynuli v dôsledku nacistického prenasledovania, najčastejšie v koncentračných táboroch. Takže už len z tohto pohľadu to nemôže byť úplne šťastný príbeh.

A aj keď tam bola určitá malá skupina detí, o ktorých hovorí aj náš film a ktoré sa s rodičmi ešte niekedy stretli, aj u nich došlo k tomu, že to nebol úplne príbeh so šťastným koncom. Rodina mala problém znova sa sceliť a opäť plnohodnotne fungovať.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Jedna z nich, Zuzana Marešová, ktorá v dokumente vystupuje spomínala, že to bola ukradnutá časť jej života a že už nebolo možné sa rodine priblížiť a vzťahy znovu vybudovať. Takže boli aj takí, ktorí o svojej záchrane nehovorili v dobrom.

Áno, presne tak. Ona to pomenovala veľmi presne a veľmi otvorene, boli sme až zaskočení. Pýtala som sa jej, či to môžeme takto vo filme použiť, a ona povedala že áno.

Chcela ukázať, že aj tí, ktorí mali to šťastie, že sa im rodičia zachránili, nemali potom jednoduchý osud. Takže ani to nebol vlastne šťastný koniec.

V dokumente vystupuje päť týchto detí, dnes už osemdesiatnikov. Bolo ťažké ich vypátrať?

Prišla som k ním náhodou. Spolupracovník z Veľkej Británie sa zoznámil s jednou z nich, lady Milenou Grenfell.

SkryťVypnúť reklamu

Pôvodne bola myšlienka spraviť medailón alebo krátky dokument iba o nej, a hlavne o tom ako chodí po školách, a hovorí deťom, čo zažila. Pýta sa ich napríklad, čo by si zbalili do jedného kufríka, keby boli na jej mieste.

Nakoniec sme sa rozhodli, že za ňou vycestujem a uvidíme, čo z toho bude. Neuveriteľne sme si ľudsky sadli, navyše bola ochotná porozprávať nám o svojom živote, do dokumentu oslovila aj sestru z Ameriky, ktorá sa v tom období chystala do Čiech.

Postupne sa nabalili aj iní, ktorým o nás lady Milena hovorila. Zaujímavé je to, že štyri z piatich príbehov boli o tom, že rodičia, alebo aspoň jeden z nich, sa nakoniec počas vojny zachránili. Iba v príbehu Huga Maruma celá rodina zahynula.

Väčšina z takmer sedemstovky Winstonových detí sa však už s rodinou nikdy nestretla, prečo ste neukázali viac takýchto osudov?

SkryťVypnúť reklamu

My sme sa snažili osloviť aj takých, ale nikto z nich, okrem Huga Maroma, už nebol ochotný rozprávať.

Buď už boli veľmi chorí, alebo mali pocit, že už svoj príbeh niekomu povedali a stačí to. Jeden mi to povedal veľmi pekne – Čím som starší, tým viac si uvedomujem, o čo všetko som prišiel.

Keď som bol mladý, bol som rád, že som to prežil, skončila sa vojna a všetci sme žili v eufórii, dokázal som vytesniť, že mamu už nikdy neobjímem. Ale odkedy mám deti a vnúčatá, je to stále ťažšie a ja už o tom nevládzem hovoriť.

A ako ste si získali dôveru tých, ktorí boli ochotní o minulosti rozprávať?

Nebol to môj prvý dokument ani prvé stretnutie s ľuďmi, ktorí prežili niečo traumatické a museli sa s tým nejakým spôsobom vyrovnať. Už som sa naučila, ako sa pýtať a kedy zostať ticho a možno sa práve tak dozvedieť viac.

SkryťVypnúť reklamu

Napríklad u Huga Maroma bolo úžasné to, že bol ochotný sa s nami stretnúť v Prahe, aj keď mal už len jeden voľný deň pobytu tam. Mala som pocit, že by som sa mu za to mala nejakým spôsobom odvďačiť. Kúpila som mu aspoň staré známky.

Keď som mu ich dávala, pozrel sa na mňa rozžiarenými očami, a povedal mi: Veronika, urobili ste mi neuveriteľnú radosť, pripomenuli ste mi môjho otca, on kedysi zbieral známky.

To sú dojímavé náhody.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C68YN na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. Na zdraví záleží
  2. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  3. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  4. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  5. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  6. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  7. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  8. Slováci hlasujú online za najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 107
  2. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 10 123
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 773
  4. Každý piaty zomrie 8 640
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 780
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 722
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 507
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 3 056
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Milan Buno: Toto by si mali prečítať všetci, ktorých máte radi | 7 knižných tipov
  2. Samuel Ivančák: 75 rokov života s hudbou. Pavol Hammel jubiluje
  3. Radko Mačuha: "Ten obraz mi pripadá totálne nechutný. A to som volil progresívcov ".
  4. Erika Telekyová : Ivica Ďuricová: "Čo je raz na internete, už je tam navždy."
  5. Tupou Ceruzou: Národné menu
  6. Samuel Ivančák: Steven Wilson: Hudobník bez tvorivých limitov
  7. Erika Telekyová : Knižná novinka, ktorá nesmie chýbať u žiadneho milovníka Harryho Pottera
  8. Vladimír Hebert: Death of Love - Nešťastie v láske riešené motorovou pílou
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 163
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 22 457
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 684
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 636
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 759
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 135
  7. Martin Sukupčák: Ako SPP distribúcia okráda občanov 10 504
  8. Ján Šeďo: Súhlasím s Tarabom, problémy začínajú, jeden už nakupuje v L. Mikuláši. 7 917
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?
SkryťZatvoriť reklamu