SME
Piatok, 27. november, 2020 | Meniny má MilanKrížovkyKrížovky

Veronika Tóthová Homoľová: Nie všetky Wintonove deti mali život so šťastným koncom

Adoptívni rodičia z Anglicka museli za deti zaplatiť.

Rodičia posielali deti do Anglicka, aby ich zachránili pred nacistami. Rodičia posielali deti do Anglicka, aby ich zachránili pred nacistami. (Zdroj: Miroslav Homola)

Je ťažké predstaviť si, že by posledné spomienky na rodičov boli len ich ruky, ktorými sa lúčili, keď ich posielali do cudzej krajiny, k úplne cudzím ľuďom.

Reportérka, spisovateľka a režisérka VERONIKA TÓTHOVÁ HOMOLOVÁ vyhľadala niektoré z takýchto československých detí, ktoré presne túto spomienku na rodičov majú. Počas druhej svetovej vojny ich pred pred zverstvami nacistov zachránil sir Nicholas Winton a poslal ich vlakom do Anglicka k novým rodinám. Z ich príbehov nakrútila celovečerný dokument Ruky na skle.

SkryťVypnúť reklamu

Pre SME ďalej hovorí aj o tom, kedy mala pocit, že je už ľudsky neslušné pýtať sa obetí na osobné zážitky s nacizmom a aj to, že presvedčeného extrémistu nepresvedčí.

Dalo by sa povedať, že väčšinou ide o príbehy so šťastným koncom?

Príbeh Wintonových detí sa na prvý pohľad zdá, ako príbeh so šťastným koncom. Deťom sa podarilo vycestovať a tým sa zachránili pred nacistami. No väčšina detí, viac ako osemdesiat percent z nich, už viac svojich rodičov nikdy nevidela, pretože zahynuli v dôsledku nacistického prenasledovania, najčastejšie v koncentračných táboroch. Takže už len z tohto pohľadu to nemôže byť úplne šťastný príbeh.

A aj keď tam bola určitá malá skupina detí, o ktorých hovorí aj náš film a ktoré sa s rodičmi ešte niekedy stretli, aj u nich došlo k tomu, že to nebol úplne príbeh so šťastným koncom. Rodina mala problém znova sa sceliť a opäť plnohodnotne fungovať.

SkryťVypnúť reklamu

Jedna z nich, Zuzana Marešová, ktorá v dokumente vystupuje spomínala, že to bola ukradnutá časť jej života a že už nebolo možné sa rodine priblížiť a vzťahy znovu vybudovať. Takže boli aj takí, ktorí o svojej záchrane nehovorili v dobrom.

Áno, presne tak. Ona to pomenovala veľmi presne a veľmi otvorene, boli sme až zaskočení. Pýtala som sa jej, či to môžeme takto vo filme použiť, a ona povedala že áno.

Chcela ukázať, že aj tí, ktorí mali to šťastie, že sa im rodičia zachránili, nemali potom jednoduchý osud. Takže ani to nebol vlastne šťastný koniec.

V dokumente vystupuje päť týchto detí, dnes už osemdesiatnikov. Bolo ťažké ich vypátrať?

Prišla som k ním náhodou. Spolupracovník z Veľkej Británie sa zoznámil s jednou z nich, lady Milenou Grenfell.

SkryťVypnúť reklamu

Pôvodne bola myšlienka spraviť medailón alebo krátky dokument iba o nej, a hlavne o tom ako chodí po školách, a hovorí deťom, čo zažila. Pýta sa ich napríklad, čo by si zbalili do jedného kufríka, keby boli na jej mieste.

Nakoniec sme sa rozhodli, že za ňou vycestujem a uvidíme, čo z toho bude. Neuveriteľne sme si ľudsky sadli, navyše bola ochotná porozprávať nám o svojom živote, do dokumentu oslovila aj sestru z Ameriky, ktorá sa v tom období chystala do Čiech.

Postupne sa nabalili aj iní, ktorým o nás lady Milena hovorila. Zaujímavé je to, že štyri z piatich príbehov boli o tom, že rodičia, alebo aspoň jeden z nich, sa nakoniec počas vojny zachránili. Iba v príbehu Huga Maruma celá rodina zahynula.

Väčšina z takmer sedemstovky Winstonových detí sa však už s rodinou nikdy nestretla, prečo ste neukázali viac takýchto osudov?

SkryťVypnúť reklamu

My sme sa snažili osloviť aj takých, ale nikto z nich, okrem Huga Maroma, už nebol ochotný rozprávať.

Buď už boli veľmi chorí, alebo mali pocit, že už svoj príbeh niekomu povedali a stačí to. Jeden mi to povedal veľmi pekne – Čím som starší, tým viac si uvedomujem, o čo všetko som prišiel.

Keď som bol mladý, bol som rád, že som to prežil, skončila sa vojna a všetci sme žili v eufórii, dokázal som vytesniť, že mamu už nikdy neobjímem. Ale odkedy mám deti a vnúčatá, je to stále ťažšie a ja už o tom nevládzem hovoriť.

A ako ste si získali dôveru tých, ktorí boli ochotní o minulosti rozprávať?

Nebol to môj prvý dokument ani prvé stretnutie s ľuďmi, ktorí prežili niečo traumatické a museli sa s tým nejakým spôsobom vyrovnať. Už som sa naučila, ako sa pýtať a kedy zostať ticho a možno sa práve tak dozvedieť viac.

SkryťVypnúť reklamu

Napríklad u Huga Maroma bolo úžasné to, že bol ochotný sa s nami stretnúť v Prahe, aj keď mal už len jeden voľný deň pobytu tam. Mala som pocit, že by som sa mu za to mala nejakým spôsobom odvďačiť. Kúpila som mu aspoň staré známky.

Keď som mu ich dávala, pozrel sa na mňa rozžiarenými očami, a povedal mi: Veronika, urobili ste mi neuveriteľnú radosť, pripomenuli ste mi môjho otca, on kedysi zbieral známky.

To sú dojímavé náhody.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C68YN na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M68YN na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Bývanie v meste predlžuje život
  2. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  3. Fakty o batériách, ktoré ste nevedeli
  4. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  5. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  6. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  7. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  8. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  9. Európsky výskum po roku 2020: Čo nás čaká
  10. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  1. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  2. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  3. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  4. Európsky výskum po roku 2020: Čo nás čaká
  5. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  6. Tipy na cenovo výhodné vianočné darčeky, ktoré aj potešia
  7. Bývanie v meste predlžuje život
  8. Európsky výskum po roku 2020: Čo nás čaká
  9. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  10. Fakty o batériách, ktoré ste nevedeli
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 28 606
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 20 092
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 13 191
  4. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 12 420
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 435
  6. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 8 264
  7. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 028
  8. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 757
  9. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí 7 465
  10. Príbehy vyhorených, tandem okolo Bödöra a nová trať v Bratislave 6 917
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Pred Vianocami sa do škôl vráti nanajvýš zopár tisíc žiakov

Ministerstvo chystá na december len pokus, či sa školy vôbec dajú preventívne testovať.

Na snímke minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling (SaS.
Okresný súd v Žiline vymeral 17-ročnej Judite za obzvlášť závažný zločin vraždy nepodmienečný trest odňatia slobody 12 rokov a štyri mesiace.

Koronavírus: PCR testy odhalili viac ako 1800 nakazených, zomrelo 22 ľudí (minúta po minúte)

Celkovo sa novým koronavírusom na Slovensku nakazilo už viac ako stotisíc ľudí. Pandémia si vyžiadala 771 životov.

Ilustračné foto.
Dnes píše Matúš Ritomský

Dobrovoľnosť na pandémiu nestačí

Prakticky žiadna demokratická krajina sa v boji s pandémiou nedokázala zaobísť bez vynucovania pravidiel.

Publicista Matúš Ritomský.