SME

Maďarský spisovateľ: Hanbil som sa, ale diktátora by som tiež zastrelil

V knihe rozpráva o barbarskom hneve.

Spisovateľ GYÖRGY DRAGOMÁN.Spisovateľ GYÖRGY DRAGOMÁN. (Zdroj: archív G.D.)

Keď s rodičmi opúšťal Rumunsko krátko pred pádom komunistického režimu, mal štrnásť rokov. Smerovali do Maďarska ako do krajiny rodnej reči, ktorá odjakživa živila ich identitu.

Spisovateľ GYÖRGY DRAGOMÁN rozvinul svoj silný vzťah k jazyku a vďaka magickým príbehom z obdobia rumunskej totality, písaným očami tínedžerov, sa stal jedným z najuznávanejších a najprekladanejších maďarských autorov vo svete. Na Slovensku mu vyšli dva romány, ktoré osobne predstavuje na knižnom veľtrhu Bibliotéka.

Túžba písať podľa neho súvisí s magickým oslobodením, ale aj s poznaním, že choroba moci má vážne následky a oslobodiť sa vieme iba vtedy, keď rozumieme hraniciam. "Keď sa presadzujú ľudia, ktorí im nerozumejú, dostávame sa k možnosti vytvárať kmene a kmeňová moc je najsilnejšia moc," hovorí v rozhovore pre SME. Vznikol pred pár týždňami v Budapešti, kde autor s manželkou a deťmi žije už tridsať rokov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako ste detskými očami vnímali rozdiel dvoch komunistických totalít?

Odišli sme presne 17. septembra 1988, v Rumunsku vtedy ešte vládlo veľmi temné obdobie a ani v najmenšom to nevyzeralo, že sa to niekedy skončí, že sa niečo zmení. Nič som netušil. Zato v Maďarsku som to tušenie mal.

Tam sa už otvorenejšie písalo, bola glasnosť a zdalo sa mi, že režim nie je taký surový, nebolo to dramatické, v škole na mňa nikto nevykrikoval, nikto sa mi nevyhrážal. Vravel som si, to hádam nemyslia vážne, veď to vôbec nie je naozaj, je to iba hra.

Píšete, odkedy ste opustili rodnú krajinu. Ako to presvedčenie v tínedžerovi dozrievalo?

Sťahovanie bolo veľmi zdĺhavé, trvalo dva roky. Zaumienil som si vtedy, že budem po celý čas do odchodu všetko pozorovať. A všetko si zapamätám, všetko sa naučím naspamäť a odnesiem si to so sebou. Nepretržite som sa lúčil s miestom, kde som sa narodil a kde som dovtedy žil. Bola to mimoriadne dobrá, i keď bolestivá skúsenosť.

SkryťVypnúť reklamu

Každý večer, keď som si ľahol, vedome som sa pokúšal vybaviť si úplne všetko, čo som v ten deň videl a zažil. Trénoval som si tak pamäť a zároveň to bolo moje tajomstvo, nikomu som o ňom nepovedal. Myslím si, že vtedy som sa naučil reflexívne rozmýšľať, hľadieť dovnútra.

Nebolo to v takom veku neobvyklé?

Tínedžeri to asi nerobievajú, to je fakt, ja som sa prinútil. Pravdepodobne išlo o stav, vďaka ktorému teraz ovládam jazyk, ktorým píšem. Keby sme neboli museli odísť, keby neležala na mne ťarcha toho, že si musím so sebou vziať celé mesto, keby som sa kŕčovito nepokúšal zapamätať si predmety, osoby, vône, pachy, budovy a neprechádzal sa v mysli toľko po všetkých tých uliciach a cestách, určite by som sa na toto obdobie tak intenzívne nenaviazal.

SkryťVypnúť reklamu

Vďaka tomu som sa neskôr dokázal doň vracať v postave trinásťročnej Emy z mojej knihy Hranica, ktorá sa práve začína pýtať, kým je a čo chce. Tento stav mi bol veľmi známy.

Chápali ste, prečo sa vaši rodičia rozhodli z Rumunska odísť?

Nechcel som ísť nikam, to je jasné, ale na druhej strane som im veľmi presne rozumel. Môjho otca tajná polícia neustále sekírovala, prehľadávali nám dom, odviedli ho, vyhodili ho zo zamestnania, vedeli sme, že rodina je v ohrození, bolo to veľmi nepríjemné.

Netajili to rodičia pred vami?

Nikdy nerobili tajnosti z toho, aká je situácia, mnohí ju mali podobnú, vedel som to už od malička. Mal som štyri roky, keď mi otec povedal, aby som si dával pozor na ústa, aby som v škôlke nič nehovoril, aj preto som neskôr vedel, že ak odchádzame, tak nemáme na výber. Spočiatku síce otec tvrdil, že ostane do poslednej minúty, ale v istej chvíli sa, podľa mňa, jednoducho začal o nás báť viac.

SkryťVypnúť reklamu

V akej chvíli?

Raz ma v škole zbili, zlomili mi ruku, s režimom to síce nemalo nič spoločné, ale vyhrážali sa mi a myslím si, že toto otcovmu rozhodnutiu pridalo. Bol zubár, prednášal na univerzite a keď mu zakázali učiť, niečo sa v ňom zlomilo.

A čo mama?

Vždy hovorila, že v tej krajine sa nedá normálne žiť. Po otcovi som Armén, po mame Žid a ona svojím vierovyznaním svoj postoj zásadne určila jednak preto, čo sa stalo s jej starou mamou, ktorá sa za vojny musela ukrývať a tehotná s mojou mamou utekala z geta, a jednak preto, ako ju chcela rodina jej manžela zničiť, lebo sa zaňho vydala proti ich vôli. V knihe Hranica sú aj takéto motívy. Ona chcela odísť odjakživa.

Ľutovali ste niekedy v rodine tento krok?

Bol to jeden veľký, nenormálny proces. Nemohli sme ho oľutovať, lebo by sme oľutovali všetko.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C694B na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. Na zdraví záleží
  2. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  3. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  4. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  5. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  6. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  7. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  8. Slováci hlasujú online za najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 117
  2. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 9 473
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 773
  4. Každý piaty zomrie 8 690
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 784
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 726
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 507
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 3 005
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Milan Buno: Toto by si mali prečítať všetci, ktorých máte radi | 7 knižných tipov
  2. Samuel Ivančák: 75 rokov života s hudbou. Pavol Hammel jubiluje
  3. Radko Mačuha: "Ten obraz mi pripadá totálne nechutný. A to som volil progresívcov ".
  4. Erika Telekyová : Ivica Ďuricová: "Čo je raz na internete, už je tam navždy."
  5. Tupou Ceruzou: Národné menu
  6. Samuel Ivančák: Steven Wilson: Hudobník bez tvorivých limitov
  7. Erika Telekyová : Knižná novinka, ktorá nesmie chýbať u žiadneho milovníka Harryho Pottera
  8. Vladimír Hebert: Death of Love - Nešťastie v láske riešené motorovou pílou
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 178
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 22 457
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 689
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 644
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 765
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 138
  7. Martin Sukupčák: Ako SPP distribúcia okráda občanov 9 872
  8. Ján Šeďo: Súhlasím s Tarabom, problémy začínajú, jeden už nakupuje v L. Mikuláši. 8 176
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?
SkryťZatvoriť reklamu