SME
Štvrtok, 9. február, 2023 | Meniny má Zdenko

Maďarský spisovateľ: Hanbil som sa, ale diktátora by som tiež zastrelil

V knihe rozpráva o barbarskom hneve.

Spisovateľ GYÖRGY DRAGOMÁN.Spisovateľ GYÖRGY DRAGOMÁN. (Zdroj: archív G.D.)

Keď s rodičmi opúšťal Rumunsko krátko pred pádom komunistického režimu, mal štrnásť rokov. Smerovali do Maďarska ako do krajiny rodnej reči, ktorá odjakživa živila ich identitu.

Spisovateľ GYÖRGY DRAGOMÁN rozvinul svoj silný vzťah k jazyku a vďaka magickým príbehom z obdobia rumunskej totality, písaným očami tínedžerov, sa stal jedným z najuznávanejších a najprekladanejších maďarských autorov vo svete. Na Slovensku mu vyšli dva romány, ktoré osobne predstavuje na knižnom veľtrhu Bibliotéka.

Túžba písať podľa neho súvisí s magickým oslobodením, ale aj s poznaním, že choroba moci má vážne následky a oslobodiť sa vieme iba vtedy, keď rozumieme hraniciam. "Keď sa presadzujú ľudia, ktorí im nerozumejú, dostávame sa k možnosti vytvárať kmene a kmeňová moc je najsilnejšia moc," hovorí v rozhovore pre SME. Vznikol pred pár týždňami v Budapešti, kde autor s manželkou a deťmi žije už tridsať rokov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako ste detskými očami vnímali rozdiel dvoch komunistických totalít?

Odišli sme presne 17. septembra 1988, v Rumunsku vtedy ešte vládlo veľmi temné obdobie a ani v najmenšom to nevyzeralo, že sa to niekedy skončí, že sa niečo zmení. Nič som netušil. Zato v Maďarsku som to tušenie mal.

Tam sa už otvorenejšie písalo, bola glasnosť a zdalo sa mi, že režim nie je taký surový, nebolo to dramatické, v škole na mňa nikto nevykrikoval, nikto sa mi nevyhrážal. Vravel som si, to hádam nemyslia vážne, veď to vôbec nie je naozaj, je to iba hra.

Píšete, odkedy ste opustili rodnú krajinu. Ako to presvedčenie v tínedžerovi dozrievalo?

Sťahovanie bolo veľmi zdĺhavé, trvalo dva roky. Zaumienil som si vtedy, že budem po celý čas do odchodu všetko pozorovať. A všetko si zapamätám, všetko sa naučím naspamäť a odnesiem si to so sebou. Nepretržite som sa lúčil s miestom, kde som sa narodil a kde som dovtedy žil. Bola to mimoriadne dobrá, i keď bolestivá skúsenosť.

SkryťVypnúť reklamu

Každý večer, keď som si ľahol, vedome som sa pokúšal vybaviť si úplne všetko, čo som v ten deň videl a zažil. Trénoval som si tak pamäť a zároveň to bolo moje tajomstvo, nikomu som o ňom nepovedal. Myslím si, že vtedy som sa naučil reflexívne rozmýšľať, hľadieť dovnútra.

Nebolo to v takom veku neobvyklé?

Tínedžeri to asi nerobievajú, to je fakt, ja som sa prinútil. Pravdepodobne išlo o stav, vďaka ktorému teraz ovládam jazyk, ktorým píšem. Keby sme neboli museli odísť, keby neležala na mne ťarcha toho, že si musím so sebou vziať celé mesto, keby som sa kŕčovito nepokúšal zapamätať si predmety, osoby, vône, pachy, budovy a neprechádzal sa v mysli toľko po všetkých tých uliciach a cestách, určite by som sa na toto obdobie tak intenzívne nenaviazal.

SkryťVypnúť reklamu

Vďaka tomu som sa neskôr dokázal doň vracať v postave trinásťročnej Emy z mojej knihy Hranica, ktorá sa práve začína pýtať, kým je a čo chce. Tento stav mi bol veľmi známy.

Chápali ste, prečo sa vaši rodičia rozhodli z Rumunska odísť?

Nechcel som ísť nikam, to je jasné, ale na druhej strane som im veľmi presne rozumel. Môjho otca tajná polícia neustále sekírovala, prehľadávali nám dom, odviedli ho, vyhodili ho zo zamestnania, vedeli sme, že rodina je v ohrození, bolo to veľmi nepríjemné.

Netajili to rodičia pred vami?

Nikdy nerobili tajnosti z toho, aká je situácia, mnohí ju mali podobnú, vedel som to už od malička. Mal som štyri roky, keď mi otec povedal, aby som si dával pozor na ústa, aby som v škôlke nič nehovoril, aj preto som neskôr vedel, že ak odchádzame, tak nemáme na výber. Spočiatku síce otec tvrdil, že ostane do poslednej minúty, ale v istej chvíli sa, podľa mňa, jednoducho začal o nás báť viac.

SkryťVypnúť reklamu

V akej chvíli?

Raz ma v škole zbili, zlomili mi ruku, s režimom to síce nemalo nič spoločné, ale vyhrážali sa mi a myslím si, že toto otcovmu rozhodnutiu pridalo. Bol zubár, prednášal na univerzite a keď mu zakázali učiť, niečo sa v ňom zlomilo.

A čo mama?

Vždy hovorila, že v tej krajine sa nedá normálne žiť. Po otcovi som Armén, po mame Žid a ona svojím vierovyznaním svoj postoj zásadne určila jednak preto, čo sa stalo s jej starou mamou, ktorá sa za vojny musela ukrývať a tehotná s mojou mamou utekala z geta, a jednak preto, ako ju chcela rodina jej manžela zničiť, lebo sa zaňho vydala proti ich vôli. V knihe Hranica sú aj takéto motívy. Ona chcela odísť odjakživa.

Ľutovali ste niekedy v rodine tento krok?

Bol to jeden veľký, nenormálny proces. Nemohli sme ho oľutovať, lebo by sme oľutovali všetko.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Lesníctvo, drevárstvo, ekológia a technika sú životný štýl!
  2. Sme Univerzita, ktorá nosí úspech v mene
  3. Za kvalitným vzdelaním nemusíte do sveta! Príďte na EkF TUKE
  4. SME ženy a Jamie Oliver: Toto menu platí iba vo februári
  5. Európu sužuje chrípka nebývalých rozmerov. Ako sa chrániť?
  6. Nový diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  7. INDEX: Prečo stále nemáme diaľnicu do Košíc
  8. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  1. Trhu s ojazdenými autami sa darí
  2. Bezpečnosť pri šoférovaní vychádza z dobrého videnia
  3. Lesníctvo, drevárstvo, ekológia a technika sú životný štýl!
  4. Za kvalitným vzdelaním nemusíte do sveta! Príďte na EkF TUKE
  5. Sme Univerzita, ktorá nosí úspech v mene
  6. SME ženy a Jamie Oliver: Toto menu platí iba vo februári
  7. Chýbajúce zuby? Toto je trvácne riešenie, ktoré nebolí
  8. Na bezpečnom internete záleží
  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 4 255
  2. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu 4 060
  3. Chýbajúce zuby? Toto je trvácne riešenie, ktoré nebolí 3 804
  4. Dodajte vašej pokožke šťavu 1 746
  5. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery 751
  6. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model 715
  7. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka 605
  8. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 257
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Brendan Gleeson ako Colm a Colin Farrel v úlohe Pádraica.

V kinách je film Duchovia Inisherinu s deviatimi nomináciami na Oscara.


22 h
Z novej slovenskej komédie Invalid sa môže stať divácky hit.

Môže človek nahnevaný na systém vziať spravodlivosť do vlastných rúk?


7. feb

Kam za kultúrou od 10. do 17. februára?


6 h
Český režisér Šimon Holý má v kinách film A potom príde láska.

Pred nakrúcaním svojho filmu študoval české sekty.


7. feb

Blogy SME

  1. Roman Kebísek: Ostrolúcka písala o Štúrovi ako orlovi a o sebe ako lastovičke
  2. Katarína Chudá: Floriografia: tajné symboly a odkazy v maľbách
  3. Ľuboš Vodička: O Ivančiciach na Morave a (nielen) o ich slávnych rodákoch
  4. Ľuboš Vodička: Kam v Budapešti, keď prší? Koller Art Gallery
  5. Milan Buno: 7 knižných tipov: 33 skutočných príbehov, ktoré vás nabijú energiou a nádejou
  6. Milan Buno: Ktorú z týchto TOP 15 kníh roku 2022 máte doma alebo ste čítali?
  7. Katarína Chudá: Vrah so schizofréniou kresliaci víly: Viktoriánske maľby víl
  8. Katarína Chudá: Niko Pirosmani: ťažký osud geniálneho umelca
  1. Peter Sarkocy: 4 dôvody prečo by som si už nekúpil Škodu Enyaq 30 130
  2. Štefan Vrátny: Pohľad zvonku na Budajove vzťahy s ŠtB 18 995
  3. Richard Sulík: Ako sme vyriešili najväčší problém tejto krajiny a teraz ponúkame reštart 9 780
  4. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 6 464
  5. Jana Melišová: Vdýchava drevu nový život a dušu 4 616
  6. Igor André: Dve poznámky ku „rómskemu Kanaánu“ vo Veľkej Británii 3 542
  7. Pavel Macko: 8. február - deň, ktorý mal vojsť do dejín. 2 580
  8. Helena Smihulova Laucikova: Predtým ako som zostarla 2 571
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Východniarom tu čas beží rýchlejšie
  2. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 56. - Arktída - Edmund Hillary, Neil Armstrong a ich výlet na severný pól (1985)
  4. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  5. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  7. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
SkryťZatvoriť reklamu