SME
Piatok, 22. november, 2019 | Meniny má Cecília

Maďarský spisovateľ: Hanbil som sa, ale diktátora by som tiež zastrelil

V knihe rozpráva o barbarskom hneve.

Spisovateľ GYÖRGY DRAGOMÁN.Spisovateľ GYÖRGY DRAGOMÁN.(Zdroj: archív G.D.)

Keď s rodičmi opúšťal Rumunsko krátko pred pádom komunistického režimu, mal štrnásť rokov. Smerovali do Maďarska ako do krajiny rodnej reči, ktorá odjakživa živila ich identitu.

Spisovateľ GYÖRGY DRAGOMÁN rozvinul svoj silný vzťah k jazyku a vďaka magickým príbehom z obdobia rumunskej totality, písaným očami tínedžerov, sa stal jedným z najuznávanejších a najprekladanejších maďarských autorov vo svete. Na Slovensku mu vyšli dva romány, ktoré osobne predstavuje na knižnom veľtrhu Bibliotéka.

Túžba písať podľa neho súvisí s magickým oslobodením, ale aj s poznaním, že choroba moci má vážne následky a oslobodiť sa vieme iba vtedy, keď rozumieme hraniciam. "Keď sa presadzujú ľudia, ktorí im nerozumejú, dostávame sa k možnosti vytvárať kmene a kmeňová moc je najsilnejšia moc," hovorí v rozhovore pre SME. Vznikol pred pár týždňami v Budapešti, kde autor s manželkou a deťmi žije už tridsať rokov.

Článok pokračuje pod video reklamou

Ako ste detskými očami vnímali rozdiel dvoch komunistických totalít?

Odišli sme presne 17. septembra 1988, v Rumunsku vtedy ešte vládlo veľmi temné obdobie a ani v najmenšom to nevyzeralo, že sa to niekedy skončí, že sa niečo zmení. Nič som netušil. Zato v Maďarsku som to tušenie mal.

Tam sa už otvorenejšie písalo, bola glasnosť a zdalo sa mi, že režim nie je taký surový, nebolo to dramatické, v škole na mňa nikto nevykrikoval, nikto sa mi nevyhrážal. Vravel som si, to hádam nemyslia vážne, veď to vôbec nie je naozaj, je to iba hra.

Píšete, odkedy ste opustili rodnú krajinu. Ako to presvedčenie v tínedžerovi dozrievalo?

Sťahovanie bolo veľmi zdĺhavé, trvalo dva roky. Zaumienil som si vtedy, že budem po celý čas do odchodu všetko pozorovať. A všetko si zapamätám, všetko sa naučím naspamäť a odnesiem si to so sebou. Nepretržite som sa lúčil s miestom, kde som sa narodil a kde som dovtedy žil. Bola to mimoriadne dobrá, i keď bolestivá skúsenosť.

Každý večer, keď som si ľahol, vedome som sa pokúšal vybaviť si úplne všetko, čo som v ten deň videl a zažil. Trénoval som si tak pamäť a zároveň to bolo moje tajomstvo, nikomu som o ňom nepovedal. Myslím si, že vtedy som sa naučil reflexívne rozmýšľať, hľadieť dovnútra.

Nebolo to v takom veku neobvyklé?

Tínedžeri to asi nerobievajú, to je fakt, ja som sa prinútil. Pravdepodobne išlo o stav, vďaka ktorému teraz ovládam jazyk, ktorým píšem. Keby sme neboli museli odísť, keby neležala na mne ťarcha toho, že si musím so sebou vziať celé mesto, keby som sa kŕčovito nepokúšal zapamätať si predmety, osoby, vône, pachy, budovy a neprechádzal sa v mysli toľko po všetkých tých uliciach a cestách, určite by som sa na toto obdobie tak intenzívne nenaviazal.

Vďaka tomu som sa neskôr dokázal doň vracať v postave trinásťročnej Emy z mojej knihy Hranica, ktorá sa práve začína pýtať, kým je a čo chce. Tento stav mi bol veľmi známy.

Chápali ste, prečo sa vaši rodičia rozhodli z Rumunska odísť?

Nechcel som ísť nikam, to je jasné, ale na druhej strane som im veľmi presne rozumel. Môjho otca tajná polícia neustále sekírovala, prehľadávali nám dom, odviedli ho, vyhodili ho zo zamestnania, vedeli sme, že rodina je v ohrození, bolo to veľmi nepríjemné.

Netajili to rodičia pred vami?

Nikdy nerobili tajnosti z toho, aká je situácia, mnohí ju mali podobnú, vedel som to už od malička. Mal som štyri roky, keď mi otec povedal, aby som si dával pozor na ústa, aby som v škôlke nič nehovoril, aj preto som neskôr vedel, že ak odchádzame, tak nemáme na výber. Spočiatku síce otec tvrdil, že ostane do poslednej minúty, ale v istej chvíli sa, podľa mňa, jednoducho začal o nás báť viac.

V akej chvíli?

Raz ma v škole zbili, zlomili mi ruku, s režimom to síce nemalo nič spoločné, ale vyhrážali sa mi a myslím si, že toto otcovmu rozhodnutiu pridalo. Bol zubár, prednášal na univerzite a keď mu zakázali učiť, niečo sa v ňom zlomilo.

A čo mama?

Vždy hovorila, že v tej krajine sa nedá normálne žiť. Po otcovi som Armén, po mame Žid a ona svojím vierovyznaním svoj postoj zásadne určila jednak preto, čo sa stalo s jej starou mamou, ktorá sa za vojny musela ukrývať a tehotná s mojou mamou utekala z geta, a jednak preto, ako ju chcela rodina jej manžela zničiť, lebo sa zaňho vydala proti ich vôli. V knihe Hranica sú aj takéto motívy. Ona chcela odísť odjakživa.

Ľutovali ste niekedy v rodine tento krok?

Bol to jeden veľký, nenormálny proces. Nemohli sme ho oľutovať, lebo by sme oľutovali všetko.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C694B na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M694B na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Trnavská univerzita v Trnave je výskumná a kvalitná
  2. Študuj umenie. Študuj na VŠMU.
  3. CUPRA si podmanila parížske nebo
  4. Viac ako vzdelanie
  5. Predražené zamestnanecké systémy? Mýtus!
  6. Dvadsaťdva hotelov a destinácií, kam za romantikou a teplom
  7. Vyberte si z ponuky Black Friday, ktorý trvá až dva týždne
  8. Tipy na lyžovačku v Rakúsku
  9. Rýchly úver sa dá získať aj bez zložitých zmlúv
  10. Pozrite sa, ako fungujú asistenčné systémy Volkswagenu
  1. COOP Jednota oslavovala 150. výročie spotrebného družstevníctva
  2. Viac ako vzdelanie
  3. Predražené zamestnanecké systémy? Mýtus!
  4. Dvadsaťdva hotelov a destinácií, kam za romantikou a teplom
  5. Študuj umenie. Študuj na VŠMU.
  6. Trnavská univerzita v Trnave je výskumná a kvalitná
  7. CUPRA si podmanila parížske nebo
  8. Radšej škola ako metla
  9. Prečo študovať techniku na Slovensku?
  10. Zažite svoj vlastný úspech
  1. Hodnotenie profesionála: Aká je dovolenka v Thajsku? 9 213
  2. Už iba dnes: Predplatné SME.sk za mimoriadnu cenu 8 949
  3. Tipy na lyžovačku v Rakúsku 8 466
  4. Dokážu dávať škôlkári pozor na ceste? Otestovali sme ich 7 313
  5. Známe osobnosti prezradili, do ktorej krajiny sa nechcú vrátiť 6 958
  6. Tri základné kroky: Ako sa starať o pacienta s inkontinenciou 6 767
  7. 5 prekvapivých vecí, ktoré menia náš svet a ani o tom nevieme 5 957
  8. Vysokoškolský bedeker: Na ktorú univerzitu poslať prihlášku? 4 591
  9. Kedy sa vám jazda na LPG oplatí, ako servisovať a kde netankovať 4 359
  10. Dajme ojazdeným pneumatikám druhú šancu. Nič nás to nestojí... 4 331

Téma: Literatúra


Článok je zaradený aj do ďalších tém Maďarsko

Hlavné správy zo Sme.sk

Apartmán na Donovaloch vedľa Jána Počiatka daroval Ladislav Bašternák tiež rodine.
KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Kto urobil z Kisku kazisveta

Nečudujme sa, že Kiska sa bráni nálepke rozbíjača.

Peter Schutz.
Autorská strana Michala Havrana

Ako sa opovažujete, Vladimír Mečiar? (píše Michal Havran)

Stal sa a ostáva najvýznamnejším klamárom povojnového Československa.

Vladimír Mečiar.
PÍŠE MARTIN KUGLA

Nie Kiska, ale Sulík a Matovič majú kľúče od miešačky

Štvorkoalícia bol vôbec najhorší možný nápad.

Predseda SaS Richard Sulík a predseda OĽaNO Igor Matovič.