Článok pokračuje pod video reklamou
Ako môžu ľudia, ktorí spáchali neodpustiteľné zločiny, splynúť s ostatnými ľuďmi? Treba na to len dostatok odvahy a schopnosť každý deň nanovo vymazať vlastné svedomie?
Súvisiaci článok Veronika Tóthová Homolová: Nie všetky Wintonove deti mali život so šťastným koncom Čítajte Ako dlho dokáže človek ukrývať svoju pravú identitu?
A dokáže si ľudská pamäť, najmä keď je poznačená strašnou traumou, zachovať detailné a presné spomienky, ktorým možno dôverovať?
Nový päťdielny dokument The Devil Next Door z dielne Netflixu otvára mnohé z týchto otázok.
Nie som Ivan Hrozný
John Demjanjuk, pôvodom z Ukrajiny, žil v 80. rokoch v Clevelande v štáte Ohio.
Stelesňoval poctivého robotníka v továrni na autá, celý deň tvrdo a bez odvrávania pracoval, aby zas večer nenápadne zmizol v tme. Aj doma, v ukrajinskej štvrti, kde žil, viedol nekonfliktný a usporiadaný život. Mal manželku a tri deti.
V roku 1986 náhle prišla rana. Našli sa tí, ktorí si ho pamätali z vojnových čias.
