Pozorne ho sledujete v špionážnom seriáli Bez vedomia a rozmýšľate, čo je jeho rodným jazykom, či čeština, alebo angličtina.
Herec David Nykl prišiel do Kanady maličký, mal sotva rok. Jeho mama rozhodla, že v krajine, kde sú ruské tanky, svoje deti vychovávať nebude. Keď vyrastal, vysvetlila mu, kde má korene, a zároveň jednoznačne povedala, že Česko je minulosť.
Rozprávať po česky ho však naučila, ale preňho to bolo také prirodzené, ako že jedného suseda má z Číny, druhého z Filipín, tretieho z Maďarska.
Keď potom prišiel rok 1989, David Nykl mal jasno: rozhodol sa vyskúšať žiť v Prahe. Keď sme sa ho však spýtali, či jeho kanadská mentalita narazila na českú a slovenskú, bez zaváhania povedal: „Ó, áno.“
Meky Žbirka o revolúcii: V Moskve od nás chceli džínsy, vyzliekli by nás donaha Čítajte Čo vám najviac udrelo do očí, keď ste v roku 1989 prišli do Prahy? Čím sme boli poznamenaní?
Pekné, že sa pýtate. Všade bola sivo. Neboli benzínové stanice. Zdalo sa mi, že je málo potravín.
Dnes je to nepochopiteľné, ale ani reklamy nikde neboli. Netušil som, kde sa čo nájde, kde sa čo kúpi, zoženie.
Bolo to obdobie pred googlom, nemalo mi čo pomôcť, ale všetci počítali s tým, že keď hovorím česky, musím predsa vedieť, kde tie veci sú.
Ja som pritom nevedel ani to, že do samoobsluhy sa musí ísť s košíkom. Ani to, že do autobusu musím nastúpiť prednými dverami.
Boli ste v podstate cudzincom z Kanady? Ako sa ľudia na vás pozerali?
Čo si myslíš, že si? Asi takto. Cítil som sa ako mimozemšťan, Man who fell on Earth, ako David Bowie. Z ich z pohľadov som vedel čítať otázku: Čo tu robíš? Mysleli si o mne, že som namyslený.
Hovoril som po česky, ale horšie ako dnes.
