Podarilo sa mu vyhnúť povinnosti vstúpiť do zväzu pionierov. Život mu komplikovalo, že časť jeho rodiny utiekla za hranice a zažil teror policajtov, ktorí rozdávali pokuty za nerešpektovanie plnej čiary, aj keď tam žiadna plná čiara nebola.
Ale ako je krajina prerastená agentmi z cudziny a aké rafinované praktiky používala naša ŠtB, to český režisér IVAN ZACHARIÁŠ netušil.
Dozvedel sa to, až keď chystal a nakrúcal výborný špionážny seriál Bez vedomia. Jeho príbeh sa začína na jeseň 1989, hlavnú úlohu v ňom majú agenti pod tlakom prichádzajúcich zmien.
Aký profil mali ľudia, ktorí dobrovoľne vstupovali do tajnej služby?
Boli veľmi ambiciózni a v charaktere mali medzery.
Vo vašom seriáli vystupujú ako stroje. Ako ľudia, ktorí ani nemali emócie. A to sa týka aj policajtov a úradníkov. Na to boli cvičení?

Pešiaci boli primitívi, chodili do práce a vôbec si neuvedomovali, čo tam robia. Zapadli tam, robili to, čo im prikázali šéfovia. To bol najjednoduchší spôsob. Poslúchať. Boli bezohľadní, obmedzení, bez názoru, bez svedomia.
Ich šéfov zas dosadili šikovní ľudia. Nehovorím o tých úplne najvyšších, o Jakešoch a podobných, lebo tí boli úplní primitívi.
Zaujímavé, že používate slovo primitív. Je nekompromisné, jednoznačné.
Nechcem pôsobiť arogantne, ale Jakeš bol jednoduchý človek. Keby sa nepresadil v strane, v šialenom straníckom systéme, bol by z neho robotník. Žil by bežný, normálny život, neškodný, nikto by si ho ani nevšimol. No vďaka strane dostal funkciu a to bolo strašné. Nemal na to vzdelanie, nemal skúsenosť.
Ak sa nemýlim, on nikdy svoje pôsobenie v komunistickej strane nereflektoval.
To práve dokazuje, že to nebol inteligentný človek. Nedokázal nič zhodnotiť, jeho slávny prejav na zjazde bol dôkazom čistého zúfalstva.