Čím sú pre kníhkupcov Vianoce, tým je pre knihomoľov október. Nastáva čas nielen najväčšieho knižného veľtrhu sveta, ale aj udeľovania najvýznamnejších ocenení v Nemecku aj celosvetovo. Vďaka tomu sa literatúra dostáva do médií omnoho viac ako inokedy.
Ceny, ach tie ceny
K najdiskutovanejším patrí nepochybne ocenenie prichádzajúce zo Švédska, zvlášť ak tamojšia akadémia vyberie nejakého kontroverzného kandidáta. Ale ani cena pre hudobníka Boba Dylana, ani zrušenie minuloročného víťaza a rozpustenie komisie pre únik mien kandidátov neboli také výbušné ako súčasné dvojité ocenenie Rakúšana Petra Handkeho spolu s poľskou spisovateľkou Oľgou Tokarczukovou.
V očiach mnohých sa Nobelova cena považuje za majstrovstvá sveta v literatúre.
Možno namietať, či je vôbec možné vybrať jedného autora zo všetkých žijúcich na zemi a povýšiť ho nad ostatných a bude to spravodlivé. Pri pohľade na drvivú väčšinu doterajších laureátov vyskakuje viac politikum nad ich tvorivú kvalitu.
A nie je to inak ani tento rok, hoci Handke je nespochybniteľne autorom mnohých výnimočných diel, ale zároveň je človekom, ktorý spochybnil masakre počas vojny v Juhoslávii a kondoloval účastníkom pohrebu Slobodana Miloševića. A aby toho nebolo málo, držiteľom najdôležitejšej domácej cenyDeutscher Buchpreis sa stal spisovateľ Saša Stanišić, ktorý v ďakovnej reči skonštatoval, že nielen jeho román Pôvod, ale aj on sám stojí pred publikom vďaka všetkému, čo v Handkeho diele nenájdete.
Nórska korunná princezná Mette Marit pricestovala na veľtrh špeciálnym literárnym vlakom s nórskymi spisovateľmi, jedným z nich bol aj Tore Renberg. (zdroj: Buchmesse Frankfurt)
Stanovisko, ktoré médiá označili za napadnutie rakúskeho spisovateľa, neskôr v besedách „žehlil“ ako otrasenie z nerovnováhy medzi jeho tvorivosťou a ignoranciou faktov. Dvojitá nobelovka sa stala tak trochu danajským darom preOľgu Tokarczukovú. Na rozdiel od svojho mužského spoludržiteľa prerušila sériu čítačiek nemeckého prekladu Kníh Jakubových a prišla do Frankfurtu.
