Anglická editorka Diana Athill sa vyrovnala s témou staroby a telesného úpadku noblesne. Ako 89-ročná napísala o starnutí úprimnú knihu, v ktorej sa už nemusí na nič hrať.
Starnutie bez uniformy
Diana Athill je hneď v úvode svojej knihy rozčarovaná z toho, že najviac sa píše o mladosti, plodení a podrobnostiach s ním súvisiacich. Ale nie - píše sa aj o starobe. Väčšinou je však písanie o životnom finále postihnuté nejakým nedostatkom.
Niekedy je veľmi spirituálne s náznakmi toho, čo bude „na druhom brehu“.
Spisovateľskí dôchodcovia píšu existenciálne príbehy zostarnutých milencov a vyhasnutých dobrodruhov. Alebo mladí odborníci spisujú striktné návody na telesnú vitalitu seniorov na spôsob kuchárskej knihy „Uvar si svoje zomieranie“.
Diana Athill, ktorá počas svojej redaktorskej kariéry spolupracovala s Johnom Updikom, Simone de Beauvoir, Eliasom Canettim, Jackom Kerouacom či Margaret Atwoodovou, nenapísala klasický knižný testament. Nakoniec po vydaní tejto knihy žila ešte viac ako desať rokov, zomrela 101-ročná v januári 2019.
(zdroj: Archív SME)
Autorka si všíma zdanlivé maličkosti, ale práve v nich sa odlišuje starnutie so štýlom od ponurého úpadku smerom k zániku. Odmieta „uniformu“ v čiernom alebo sivom príznačnú pre dámy nad sedemdesiat. Žiadny vek nie je dôvodom rezignovať na príťažlivosť.
Napodobňovať mladých je trápnosť. Stále však platí: „Ako sa človek vidí, sa nemusí kryť s tým, aký naozaj je, ale to prvé k tomu druhému do veľkej miery prispieva.“
Energia z rozmanitosti
